Duchovné detstvo dáva v prvom rade slobodný priechod synovskému či dcérskemu inštinktu milosti posväcujúcej; také dieťa, ktoré našlo svoje miesto vo Najsvätejšej Trojici, už nevydrží, aby bolo odlúčené od svojho Otca, Pána Boha. Keď vznikne nejaký problém, keď mu je zverená nejaká závažnejšia úloha, inštinktívne pôjde „do náruče Pána Boha, ako malé dieťa, a ukryje si tvár do jeho vlasov“. Jeho vnútorná modlitba spočíva v tom, že na Pána Boha hľadí zblízka, že sa snaží lepšie ho spoznávať v jeho skutkoch a slovách, o ktorých nás informujú knihy Písma svätého.
(bl. Maria-Eugène od Dieťaťa Ježiša, OCD /1894–1967/, Tvoja láska rástla so mnou)
