Kým anjeli majú jazyky zo zlata a plamenné srdcia, my koktáme a sme vlažní. Robme však, čo môžeme, to je dôvod na pomoc jeden druhému, na modlitbu za druhých, vzájomnú lásku, ktorá porastie stále viac, lebo sme slabí a potrebujeme sa jeden o druhého oprieť, aby sme mohli nasledovať nášho Pána Ježiša na bolestnej ceste, ktorú nám určil: „Vezmi svoj kríž a nasleduj ma.“
Prikládzam kvetinku, ktorú som pre Vás utrhol, keď som sa za Vás modlil v katakombách pri hrobe svätej Cecílie v deň jej sviatku: nech Vám táto kvetinka od mučeníčky rovnako ako mne (utrhol som si jednu aj pre seba) pripomína, ako táto svätá trpela a že si máme priať, aby sme mohli trpieť aj my sami. To je naša výhoda oproti anjelom! Keby neboli v stave dokonalého blahoslavenstva, iste by nám závideli, že smieme trpieť pre nášho Pána Ježiša a s ním!
(Charles de Foucauld /1858–1916/, list trapistickému mníchovi, 29. novembra 1896)
