Radosť svätých je v tom, že Boh miluje všetkých, a to, že aj oni sami môžu milovať všetkých. A čím viac bytostí môžu nezkaleně milovať, tým sú šťastnejší. Preto milujú aj nás na tejto zemi, boja sa o nás, aby sme neboli strateni pre ich lásku a aby sme nezapreli svoju vlastnú lásku, ktorú máme priniesť do neba Bohu a im, pretože tam je láska majetkom spoločným.
V tom, že nás môžu milovať, je tiež veľký podiel ich šťastia. Vidia nás zo svojej blaženosti a poznávajú v nás obrazy Božie svojim zrakom nesmrteľným, očisteným a osláveným. Vidia v nás obrazy Božie inak a lepšie, než ich môžeme vidieť my. Vidia aj to, čo je z veľkej a najväčšej časti zotreté, zanesené, zakryté. Drahý je im obraz Boží v nás, drahší než nám, pretože poznajú jeho pravú krásu. Boja sa o nás a milujú nás. Keby mohli, vrátili by sa späť k nám, vzali by na seba smrteľné telo a znovu by žili a umierali pre nás, aby nám pomohli. Ich blaženosťou je tiež to, že môžu za nás prosiť a nám pomáhať. Čo je človek, že ho celé nebo miluje?
(Jaroslav Durych /1886–1962/, Pěšina lásky, revue Na hlubinu, 1928, č. 7)
