Zarmucuješ ma, má Malino. Dobre vidím, že si nešťastná, a je to tvoja vina, to ti hovorím. Buď kľudná, nemyslím si, že by si bola potrhlá, ale si rozčúlená a podráždená, a keď si taká, pôsobíš, že druhí tým trpia tiež. Hovoríš, že ja nemám starosti ani utrpenie – je pravda, že som veľmi šťastná, ale keby si vedela, ako veľmi môže byť človek šťastný, hoci je zároveň mrzutý; je potrebné stále hľadieť na dobrého Boha. Spočiatku, keď človek cíti, ako to v ňom vrie, sa musí snažiť, ale veľmi jemne. Stálou trpezlivosťou a s dobrým Bohom to človek dokáže.
(Alžbeta od Trojice, list 123)
