Ako nedokonalá vec sa mi javí, moje sestry, ustavičné naříkání pre drobné ťažkosti. Je-li neduh naozaj ťažký, prejaví sa sám a je vidieť inak než vašimi nárekmi. Tá, ktorej by bolo naozaj zle, takže by sa jednalo o skutočnú chorobu, nech to povie a vezme si to, čo považuje za nevyhnutné. Zbavíte-li sa totiž sebelásky, bude vás akékoľvek pohodlie stáť toľko, že sa nebojte, že by ste ho zneužívali alebo že by ste si naříkali bez príčiny. Ak sa človek nezbaví zvyku o tom rozprávať a na všetko naříkať – nie je-li to zrovna Bohu – nikdy s tým neskončíte. Toto telo má totiž jeden nedostatok – čím viac sa o neho stará, tým viac potrieb objavuje.
(sv. Terezia od Ježiša, Cesta dokonalosti 11,1–2)
