Ak sa stane ľudské srdce bezcenným v očiach stvorení, takže človek sa ho sám štíti a netrúfa by si ho ukázať a tým menej ponúknuť ktorémukoľvek inému stvoreniu, zostáva mu ešte Boh, ktorý ani tým najhorším srdcom nepohrdne, je-li Mu podané. Boh prijíma i najslabšie a najhoršie zo všetkých sŕdc, s každým darovaným srdcom je spokojný, pretože vo svojej múdrosti a vševědoucnosti pozná i jeho najtajnejšiu a najskrytejšiu hodnotu, a pre Boha má srdce ľudské vôbec inú cenu než pre ľudí. Odmenou za srdce ľudské dáva Boh srdce svoje; za celé srdce ľudské dáva celé srdce svoje.
(Jaroslav Durych, Srdce a kríž, súkromný tlač revue Na hlbinu, 1932)
