Pán Boh občas doprostred skúšok zosiela radosť. Veľmi často to učinil pre mučeníkov: pre svätého Štefana, svätého Polykarpa, svätého Ignáca z Antiochie, svätú Blandínu, svätú Perpetuu. A musíme pevne dôverovať, že ten zázrak učiní aj pre nás v deň, keď na nás príde rada, aby sme pre neho dali svoju krv. Veľmi často však dopúšťa, že si rozdeľujeme srdce o tŕne, ktoré máme v sebe. Vtedy je tma v našom srdci aj okolo nás. Pochybujeme o sebe. Pochybujeme o tom, že by mohol milovať tak biedne bytosti, ako sme my. A možno práve vtedy na nás hľadí s tou najväčšou láskou, pretože v našich skúškach vidí podobnosť s utrpením svojho Syna aj so strasťami Panny Marie Sedembolestnej.
(kard. Charles Journet /1891–1975/, korešpondencia)
