Výraz „všemohúci“, ktorý ako v rytme bubna zaznieva v liturgii, sa v evanjeliu vôbec nevyskytuje, nikdy nezaznie z Ježišových úst ako Božia vlastnosť. Ježiš nie je rozprávaním o Božej všemohúcnosti, ale o jeho nežnosti. Boh je láska a nemôže všetko. Môže len to, čo môže láska.
On nemá moc chirurga, ktorý zasiahne a odstráni zlo. Ani nemá moc vojska, ktoré zničí nepriateľov. On má moc semena, moc milujúceho, moc matky sedící pri nemocnom dieťati, ktorá ho nemôže uzdraviť, ale je mu nablízku a nevzdáva sa od neho, je tu od srdca k srdcu, sila, istota, prítomnosť, ktorá neopúšťa.
Nie Bóg všetko-mohúci v zmysle jazyka politiky alebo našich ľudských mýtov, ktorý zničí nepriateľov (ostatne temnota je tu stále a zlo je tu spolu s dobrom), ale Boh všetko-milujúci, ktorý môže len to, čo môže láska.
(Ermes Ronchi /*1947/, Kľúčové otázky evanjelia,
meditácie pronesené pri duchovných cvičeniach pre pápeža Františka a rímsku kuriu, 2016)
