Náš Bože, roztrhnuté a roztrhnuté je lůno našej zeme, roztrhnuté a roztrhnuté je lůno skýtajúce bezpečnosť – lůno našich domov a svetníc, Bože, roztrhnuté a roztrhnuté je lůno našich sŕdc!
Pane a Bože, kéž nad týmto roztrhnutým a roztrhnutým lůnom našej zeme, našich miest, našich svetníc, našich sŕdc nastane ráno zvestovania. Ako sa na počiatku sveta vznášal Tvoj Duch Svätý nad temnotou bezuzdného chaosu; a ako pri dovršení času Tvoj Duch Svätý zostúpil na spustošený svet, na spustošenú Palestínu, na spustošenú Starú zmluvu a takisto na Máriu, poslednú zo spustošeného a zničeného pokolenia: Bože, kéž nad nami nastane ráno zvestovania!
Predkladáme Ti svoju biedu, predkladáme Ti svoje utrpenie, predkladáme Ti svoju roztrhnutosť, predkladáme Ti svoje srdcia, ktoré sa stavili na odpor!
Bože, daj, aby s dokonalou otvorenosťou a odhodlaním prijímali Tvoj život, niesli Tvoj život, darovali Tvoj život zo svojej biedy, zo svojho utrpenia, zo svojej ubohosti, zo svojich bolestí!
Bože, mohli by sme snáď tušiť, mohli by sme snáď uveriť, že by si na nás chcel v tejto hodine vložiť slávu svojej najsvätejšej Matky a nechať ju prúdiť do našich sŕdc?
Bože, ďakujeme Ti uprostred svojho utrpenia, uprostred svojej ubohosti a prosíme s Tvojou nevestou, prosíme s Tvojou Matkou, prosíme s touto, ktorá sa v nás stala lůnom sveta, prosíme: „Hľa, som služobnica Pánova; staň sa mi podľa Tvojho slova“. – „Veľbí moja duša Hospodina, lebo pohliadol na svoju nepatrnú služobnicu. Od tejto chvíle ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, že mi učinil veľké veci ten, ktorý je mocný, jeho meno je sväté!“
(Erich Przywara SJ /1889–1972/, Modlitby tohto veku, 25; v dobe 2. svetovej vojny)
