Bojím sa samej seba.

Každé ráno, keď zistím, že zostávam na zemi, hovorím Ježišovi: Pane, aké tvrdé máš srdce! Hneď ako tieto slová vypustím z úst, hovorím Mu: Prepáč, môj Bože, prepáč, že tak s Tebou hovorím!…
Uspi, uspi, môj Bože, tú chvíľu, keď pôjdem k Tebe. Na zemi sa mi nič nepáči. Požehnaj, požehnaj si, Pane! Na ničom mi už nezáleží. Ale, ak budem žiť, bojím sa, že sa k niečomu pripútam. Bojím sa samej seba…

(Miriam od Ukrižovaného, myšlienky o smrti)