Na dnešok pripadá výročie mučeníckej smrti blahoslavenej Márie Paschalis Jahnovej, brutálne zavraždenej vojakom „osloboditeľskej“ Červenej armády tri dni po skončení 2. svetovej vojny a blahorečenej pápežom Františkom krátko po začiatku ruskej agresie na Ukrajine.
Sestra Paschalis vstúpila do Kongregácie sestier sv. Alžbety v Nise pouhý rok predtým, než Nemecko spolu so Sovietskym zväzom rozpútalo 2. svetovú vojnu. Dolné Slezsko, kde Paschalis za vojny pobývala, patrilo po celú vojnu k relatívne bezpečným miestam. To sa však zmenilo na prelome rokov 1944/45, keď Červená armáda začala postupovať na západ.
Sestra Paschalis vtedy posiela rodičom pohľadnicu s týmto textom:
Milí rodičia. Obom vám posielam čo najsrdečnejšie vianočné pozdravy a zároveň požehnaný Nový rok. Áno, áno, starý rok priniesol ľudstvu mnoho utrpenia a zdá sa, že nový rok bude ešte horší. I my sa teraz musíme pripraviť na najhoršie. Wroclaw sa už musela vyklidit a evakuovať. Nechceme však strácať odvahu, všetci sme v Božích rukách. Nič sa nedeje bez jeho vôle.
Z vtedajších miliónových Vratislavi (Wroclawi) utekali pred postupom Červenej armády statisíce ľudí. Prekotnú evakuáciu mesta v januári 1945 nepřežilo takmer 90 000 ľudí, samotné obliehanie mesta Červenou armádou znamenalo smrť približne šesťtisíc nemeckých a osem tisíc sovietskych vojakov, predovšetkým však ďalších 80 000 civilistov. V marci 1945 sa blížila Červená armáda k Nise, z ktorej zo strachu pred krutosťou sovietskych vojakov prchli takmer všetci obyvatelia – cez tridsať tisíc ľudí – a zanechali svoje domy i všetok majetok napospas drancovaniu. V meste zostalo necelé dve tisíce starých a chorých ľudí neschopných evakuácie a takmer dvesto rehoľníc a kňazov, ktorí sa rozhodli o nich postarať. Matka predstavená, v obave zo surových znásilnení, ktorých sa vojaci Červenej armády plošne dopúšťali, presunula mladú sestru Paschalis s jednou ďalšou spolusestrou na zatiaľ kľudnú Moravu, do Sobotína. Týmto rozhodnutím im dočasne zachránila život, pretože hneď prvý deň po vstupe Červenej armády do Nisy vtrhli vojaci do kláštora, kde pobývali prevažne staré a choré sestry, 23 z nich, väčšinou pri pokuse o znásilnenie, zavraždili. Drvivá väčšina domov v meste bola cieľovo vypálená.
Sestra Paschalis zastihlo „oslobodenie“ v Sobotíne, kam rudoarmeyci prišli 7. mája. Hneď nasledujúceho dňa – 8. mája, v deň ukončenia vojny – došlo k potýčke s miestnymi, pri ktorej sovietski vojaci postrieľali 16 obyvateľov obce a vypálili niekoľko domov. Tri dni po skončení vojny, 11. mája, zastrelil jeden z „osloboditeľov“ sestru Paschalis, keď sa odmietla podvoliť znásilneniu. Pohrebná bola na miestnom cintoríne. Dochoval sa list, ktorým sa matka predstavená neskôr obracia na zarmúcených rodičov:
S najväčšou pravdepodobnosťou už vyprosila mnoho milostí pre svojich blízkych. … U jej hrobu kľačia často skupiny mladých ľudí a prosia ju o prímluvu. Toho sme si neboli vedomí. Stále sme čakali na návrat našej mladé sestry…, kým nám to nepovedali očití svedkovia…
Z mnohých desiatok sovietskymi vojakmi surovo zavraždených rehoľníc sa podarilo dostatočne zdokumentovať desať životných príbehov. U týchto sestier bol roku 2011 zahájený beatifikačný proces, dekret o ich mučeníctve podpísal pápež František v roku 2021. Blahořečenie sestry Márie Paschalis a deviatich spolusestričiek prebehlo 11. júna 2022 vo Vratislavi, tri a pol mesiaca po zahájení plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu, v kontexte potvrdených svedeckých výpovedí o masovom vyvražďovaní ukrajinského civilného obyvateľstva a o masakroch, ktorých sa dopustila ruská armáda v Buči a ďalších mestách. Beatifikačná omša sa konala v deň, kedy v Mariupole prepukla – kvôli stovkám nepohrebovaných rozkladajúcich sa tiel – epidémia cholery…
Zpracováno podle bakalářské práce M. Macouna:
„Život a mučednická smrt s. Marie Paschalis Jahn, devíti jejích spolusester a odkaz dnešnímu člověku“,
obhájené v Hradci Králové v roce 2023 (https://theses.cz/id/lhvgtt/STAG100124.pdf),
a podle Riccardiho knihy Století mučedníků, KNA 2014.
