Eva J.
čakáme na východ slnka
ale naša obloha je plná mrakov
plní jedu a s krvácajúcimi ranami
čakáme na uzdravenie
v zapomnení hľadáme
svoju spásu a odpustenie
naše prázdne dlane
túžia po naplnení
v konejšivom spánku
čakáme na prebudenie
plní pochybností prosíme o dôveru
chceme splývať
prahneme po voľnosti
ale bojíme sa pustiť brehu, blúdiť
prečo?
uhýbame pred priamymi pohľadmi a dotykmi
žijeme len v snoch
prosíme o milosť
a chveje sa pýchou a strachom
že naša modlitba bude vypočutá