Pane a Bože, zdá sa, že nám pripravuješ Babylon, ktorý sa skladá zo zbúraných veží našich nádejí, zbúraných veží našej práce, zbúraných veží nášho majetku! (…)
Ty si nechcel zostúpiť zo svojho najsvätejšieho neba do svätého sveta, ale do sveta bezbožného; nechcel si zostúpiť do sveta, ktorý by bol plný Tvoje božskosti, ale do sveta neveriacich. Pane a Bože, prijmi našu osamelosť, prijmi našu stratenosť, prijmi Babylon, ktorým sa stávame my sami. Pane a Bože, prejdite nad nami vo svojej sile a buď oným kameňom z hory, ktorý zničí všetky naše chúťky! Prejdite nad nami vo svojom žiari a staň sa ohňom, ktorý všetko zbavuje nečistôt! Prejdite nad nami v žiari svojho svetla, ktoré pohltí všetku tmu! Pane a Bože, kéž pohltíš onen Babylon, ktorým sme my, do svojho svätého Jeruzalema, ktorým si Ty sám!
(Erich Przywara SJ /1889–1972/, Modlitby tohto veku, 15; v dobe 2. svetovej vojny)
