Terezie má svrchovanou dôveru v Pánovo milosrdenstvo. Odkrýva to aj ďalšia divadelná hra Útek do Egypta z januára 1896, napísaná pre Anežku, ktorá bola vtedy stále ešte predstavenou. Jozef a Mária (túto rolu hrá Terezie), dvaja ľudia bez prístrešia, uviazli s malým Ježišom v jaskyni, kde mal svoje doupě lúpič. (…) Prevorku Anežku, stojacu v strede sviatočného dňa, uráža hovorová reč lúpežníkov, ich pesničky, šarvátky herečiek-noviciek, ktoré si (so všetkou mierou!) zavadzajú z prázdnych fliaš, aj dĺžka celej hry. V určitej chvíli predstavenie zastavuje. Terezie utiera medzi kulisami niekoľko slzičiek a pokúša sa znovu o úsmev. Od tejto chvíle bude písať už len kratšie divadelné hry…
(Conrad de Meester, OCD, Malá cesta Terezie z Lisieux)
