Blog
Si sladký plameň.
O Tebe opretá a skrze prízeň krásy
tvojho svetla, tak ako aj oblak, vetva, stéblo,
si sladký plameň a ja vrelé zriádza,
si plameň, čo ma spáli, usmrtí a spasí.
V prívale túžby zdá sa mi, že počujem
vzrušený hlas, ktorý hromí a vyzýva,
keď idem vyprahnutou púšťou schvácená,
vedie ma bezpečne riečišťom vyschnutým.
Ty zažíhaš úsvit hviezdou jiternou, v ňom
budíš vzduch k jásotu, blesk i prach zeme
sú darom tvojím, tiež sily živelnosti temnej
tohto lejaku v prívale hlučnom, drtivom.
Som s Tebou, Bože, bázeň budiaca a nekonečný,
môj Bože, skrytý, sladký, ktorý tajomstvom sa halí.
(Pura Vásquez /1918–2016/, báseň Vzdialená plnosť, preklad Josef Hrdlička)
