Nie modlím sa k Bohu o to, aby vás zbavil vášho utrpenia. Modlím sa úpenlivo a pokorne za to, aby vám dal silu a trpezlivosť znášať utrpenie tak dlho, ako sa jemu páči. Hľadajte útechu len v ňom. On vás pripútal na kríž a len on vás z neho uvoľní, keď to bude považovať za dobré. Blahoslavený, kto trpí s ním. Pokúste sa znášať svoje utrpenie v tomto duchu. Hľadajte u neho silu, aby ste všetko vydržali, nech vám určil akékoľvek utrpenie na akokoľvek dlhú dobu. Tí, ktorí milujú tento pomíjivý svet, nerozumejú tejto pravde. Nedivím sa tomu; lebo oni trpia ako deti tohto sveta, nie ako priatelia Kristovi. Spatrujú preto v chorobe len prirodzené trápenie, nie úlohu od Boha. Pre nich, ktorí sa pozerajú len prirodzenými očami, sa každá choroba javí len ako nežiaduce a nepozvané. Avšak tí, ktorí veria, že choroba môže prichádzať od Boha ako znamenie jeho milosti a ako prostriedok na záchranu človeka, nachádzajú v nej povzbudzujúce svetlo a veľkú, hmatateľnú útechu. Prajem si, aby ste mohla hlboko zažívať, že je nám Boh bližšie a že pre nás koná viac, keď sme chorí, než keď sme zdraví…
(ct. Vavrín od Vzkriesenia, list 12)
