Najmä som sa cítila dobre pri modlitbe v Getsemanskej záhrade. Tam som ho sprevádzala. Keď som mohla, myslela som na ten pot a skleslosť, ktorá sa ho tam zmocňovala. Túžila som mu utierať ten tak bolestný pot. Zostávala som tam s ním čo najviac, ako mi to povolili moje myšlienky… Po mnoho rokov, po väčšinu večerov, skôr než som zaspala – keď som sa pred spánkom odporúčala Bohu – vždy som trochu myslela na Ježišovu modlitbu v Záhrade…
(Terézia od Ježiša, Kniha života 9.4)