V najhlbšom nitre našej duše nachádzame základ, v ktorom má naša existencia svoje korene. Tu je náš domov, tu vstupujeme do Božieho kráľovstva, ktoré nám bolo prisľúbené a do ktorého sme boli pozvaní, v ktorom nám Boh už tu na zemi pripravil miesto. Musíme sa klaňať Bohu v najhlbšom nitre nášho ducha, hovoriť s ním, zjednotiť sa s ním, stratiť sa v ňom a v ňom opäť ‚vyjsť‘, aby sme svoju existenciu novým spôsobom formovali a utvářali úplne podľa Boha, úplne v súlade s Božím obrazom, ktorý do nás vložil. Pri tom sa musíme úplne odovzdať do Božích rúk, pretože on, viac než my sami, v nás môže spôsobiť túto obnovu.
(Titus Brandsma, Das Erbe der Propheten)
