Na svojom „novom pracovisku“ (myslím „Vedou kríža“) som ako dieťa, ktoré sa snaží o prvé krôčiky. Duch svätý vám musí pomáhať nielen pri práci, ale aj pri prekonávaní kríz, ktoré počas práce môžu ľahko vzniknúť. Žiadne duchovné dielo neprichádza na svet bez veľkých bolestí. Tiež sa snaží o to, aby ovládlo celého človeka – a to nesmieme pripustiť. Je dobre, že nás rehoľné povinnosti a denný poriadok chránia, že nás ochraňujú, aby sme sa nedali prácou úplne pohltiť. Ale rovnováhy nedosahujeme len tak, snaha vyrovnať sa s dielom aj s povinnosťami v nás zanecháva svoje stopy…
(Terezia Benedikta od Kríža, list priateľke, 16. mája 1941)