Vypočúvali ma neustále, cez deň i v noci. Bol som tak vyčerpaný, že som sa doslova neudržal na nohách. Keď ma vodili od jedného sudcu k druhému, museli ma podopierať, aby som neupadol na zem. Navyše som bol vyhladovaný, pretože na jedlo mi dávali len trochu polievky a 300 gramov chleba denne.
Jedného rána, keď som sa vracal do svojej cely, som na chodbe zazrel biskupa zo Stanyslaviva (dnešný Ivano-Frankivsk) zo západnej Ukrajiny, ktorý práve vychádzal z toalety. Téměř osemdesiatročný Mons. Grigorij Chomyšyn bol posiaty ranami a vyzeral, že je už na konci svojich síl. Je isté, že hlad, nedostatok spánku a hlavne dlhé a neustále výsluchy môžu človeka zničiť a priviesť ho aj k šialenstvu. Pripisujem Božej milosti, že som pod ťarchou tohto utrpenia neklesol.
(Josip kard. Slipýj /1892–1984/, ukrajinský gréckokatolícky biskup,
1945 zatknutý NKVD, potom strávil 18 rokov v gulagu,
1963 na základe intervencie Jána XXIII. prepustený a donútený k vystěhovaniu do Ríma;
vzpomienky na sovietske väzenie, Kyjev 1945)
