Vidíš, zase prosím o pomoc.

Ja ťa neopúšťam, a preto ma ani ty neopúšťaj. To bude prejav vďačnosti tvojmu Spasiteľovi. Z nás dvoch budem šťastnejší ja, pretože ťa potrebujem viac ako ty mňa. Ja som ten, ktorý viac hladoví. Znižujem sa až k tomu, aby som ti to povedal, aby som vyzeral ako žobrák. Prekvapuje ťa to, ale je to tak, pretože milujem viac, veď som láska. … Moje milé dieťa, miluj ma! Vidíš, zas žobrákam.

(Gabriela Bossisová /1874–1950/, denníkový zápis z 14. septembra 1944)