V tomto vtelení musíte vidieť lásku k ľuďom, lásku, ktorú k nim Boh chová, a ktorú tým pádom musíte mať i vy, abyste boli dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec… Ponieważ je táto láska aktívna, konajúca, hlboká, Boh prekonáva vďaka nej ako jedným skokom vzdialenosť, ktorá oddeľuje konečné od nekonečného, a používa k nášmu spaseniu ten krajinný, neslýchaný prostriedok – vtelenie; on, Boh a Stvoriteľ, prichádza žiť na zem ako stvorenie…
(Charles de Foucauld /1858–1916/, Crier l’Évangile)