Všetko je možné od tej doby, keď ste si uvedomila, že je potrebné Krista hľadať tam, kam nás postavil, a nie tam, kde by sa nám páčilo ho hľadať. Iba tak hľadáme Krista v ňom samom, nie seba v Kristovi. … Sú duše, v ktorých sa Kristus modlí, odpočíva a osviežuje sa, uchyľuje do samoty. Vo Vás sa chce unavovať prácou, chce mať hlad a smäd, chce byť so zástupom. Máte teda krásny údel. Byť v ľudskej spoločnosti, byť ľuďmi unavená, odísť od ľudí, ale zas ich nájsť na druhom brehu, hladoväť a smädiť po samote, a predsa si nedopriať pokoj, ticho – to je Vaša cesta jednoty s Kristom.
(P. Albert Peyriguere /1883–1959/, korešpondencia, list z 8. 12. 1932)
