Vie vyliečiť rany, ktorých hĺbku ani sám nepoznáš.

Chcela by som, aby Ježiš bol tvojím blízkym priateľom, do ktorého by si mohol vložiť svoje unavené srdce plné utrpenia. Kto by mohol, môj drahý starček, zmerať veľkosť a množstvo starostí, ktoré ťa zaťažujú, viac než náš Pán, ktorý preniká do hĺbky srdca a ktorý dokáže láskyplnou rukou zahojiť rany, ktorých hĺbku ani sám nepoznáš? Ach, tatinko, ako by sa tvoj život zmenil, keby si k nemu chodil často ako k priateľovi…

(Terezia z Los Andes, list otcovi, 26. novembra 1919)