Chcela by som, aby Ježiš bol tvojím blízkym priateľom, do ktorého by si mohol vložiť svoje unavené srdce plné utrpenia. Kto by mohol, môj drahý starček, zmerať veľkosť a množstvo starostí, ktoré ťa zaťažujú, viac než náš Pán, ktorý preniká do hĺbky srdca a ktorý dokáže láskyplnou rukou zahojiť rany, ktorých hĺbku ani sám nepoznáš? Ach, tatinko, ako by sa tvoj život zmenil, keby si k nemu chodil často ako k priateľovi…
(Terezia z Los Andes, list otcovi, 26. novembra 1919)