Volajte k Bohu dňom i nocou, obtěžujte ho vytrvalou modlitbou, ktorá je v skutočnosti len iným výrazom lásky. A táto vernosť v láske bude musieť niekedy zniesť aj jeho mlčanie, aniž by sme o ňom kedy pochybovali, rovnako ako prijímame to, že naši blízki môžu niekedy mlčať, a nenapadne nás o nich pochybovať. (…)
Terezka hovorí: „Zdá sa mi, že na mňa zabúda, dobré, má v tom voľnú ruku, pretože ja už nepatrím sebe, ale jemu… Skôr sa unaví on, keď ma nechá čakať, než ja čakaním na neho.“ (…) Ako ma táto dôvera dojímá!
(Mary David Totah, OSB /1957–2017/, Radosť z Boha; citácia z Tereziina listu č. 103)
