Často sa divím, čo zo mňa Boh v tomto stave má – bez viery, bez lásky – ani v pocitoch. Nedávno som sa cítila tak zle, že to ani nedokážem povedať. V jednu chvíľu som bola blízko tomu, že som to málem odmietla prijímať. Schválne som si vzala ruženec a veľmi pomaly, aniž by som nad ním meditovala alebo rozmýšľala, som sa ho pomaly a pokojne modlila. Tá chvíľa pominula…
(Matka Tereza, dopis biskupovi Picachymu, 21. septembra 1962)