Prelamuje škrupinu nášho ja.

Ako je to jednoduché! Pozerajme sa na Krista, stále len na neho patráme. Vezmime na vedomie, že každou myšlienkou, každým slovom, každým činom – lhostejno akého druhu – Kristus k nám neprichádza, ale vychádza z nás. Bol už skôr v našom vnútri a klíči ako semeno, ktoré prelamuje šupku nášho vlastného ja.

(P. Albert Peyriguere /1883–1959/, korešpondencia, list z 2. januára 1936)