Keď náš Pán pri Poslednej večeri ustanovil svojich prvých kňazov, urobil tak nezávisle od pomeru medzi ich počtom a akoukoľvek kultovnou či misionárskou potrebou. V jeho konaní a rozhodovaní akoby priateľstvo zaujímalo najmenej rovnaké miesto ako pastoračné potreby. Kňazmi sa mali stať jednoducho tí, „ktorých mu Otec dal“ a ktoré sám na počiatku svojho pôsobenia vyvolil, „aby boli s ním“.
(otec Jeroným /1907–1985/, mních trapistického kláštora v Sept-Fons,
pojednanie Mníšske povolanie a kňazstvo)
