Postupne som sa učil svoju modlitbu očistiť a odstrániť z nej prvky sebeckosti. Naučil som sa modliť za svojich vyšetrovateľov, pretože aj oni sú deti Božie a ľudské bytosti, ktoré potrebujú jeho požehnanie a milosť, teda nie preto, aby konečne pristúpili na moje stanovisko či uznali moju nevinu, a moje utrpenie tak prestalo. Naučil som sa skoncovať s prosbami o viac chleba pre seba a miesto toho obetovať svoje útrapy a bolesti z hladu za iných vo svete i v Rusku, ktorí museli znášať podobné muky a trpeli ešte viac. Pozvoľna som dospel k poznaniu, aká dokonalá je modlitba Otčenáš. Ľudský mozog by nenašiel lepší model modlitby než ten, ktorý sme dostali od Pána.
(Walter J. Ciszek SJ /1904–1984/, spomienky na sovietske väzenie, On ma vedie, 5. kapitola)
