Včera nás prišiel pozdraviť P. Voillaume a odporučil nám usilovať o duchovné detstvo. Dieťa verí svojmu otcovi, keď je s ním, nemá vôbec strach, slepo mu dôveruje. Nestará sa o to, „čo budem jesť“ zajtra, pretože vie, že od toho je tu on.
Ako by sa zachovala a čo by si asi pomyslela Mária, keby sa nedala viesť duchovným detstvom vyžarujúcim z jej viery? Pochopila by tajomstvo Ježišovho narodenia? Dokázala by prijať nepochopiteľné povraždenie nevinných detí? Ako to, že pri ňom Všemohúci nezasiahol, keď predtým zázračne vyzval Jozefa k útěku? Je zbytočné klásť ďalšie a ďalšie otázky. Život Bohočloveka je tak veľkým tajomstvom, že do neho môže preniknúť iba viera prijatá s prostotou dieťaťa. Moja cesta je práve táto.
(Carlo Carretto /1910–1988/, denníkový zápis z 26. decembra 1954)
