Nie je milšia obeta ako radostné srdce.

Milost a pokoj v Kristu.

Vážený a vítaný priateľ! Váš milý brat mi rozprával, že ste veľmi zarmútený a doliehajú na Vás smútočné myšlienky. O čom sme spolu hovorili, to Vám bezpochyby sám povie. Vy však, môj milý Matthiasi, sa nepoddávajte svojim myšlienkam, ale počúvajte, čo Vám hovoria iní! (…)

Keďže Boh chce, abychom sa navzájom potešovali a aby každý takéto potešenie prijal, nechajte svoje myšlienky tam a vedzte, že Vás nimi trápi diabol, ktorý nemôže zniesť, keď máme radostnú myseľ.

Počujte teda, čo Vám Božím menom hovorím, a síce: Buďte šťastný v Kristu, ktorý je Vaším milostivým Pánom. Dovoľte, aby sa o Vás postaral; stará sa o Vás aj vtedy, keď sa Vám ešte nedostáva toho, čo by ste chceli. Žite a očakávajte od neho to najlepšie. To je mu nadevšetko milé ako tá najlepšia obeť, ako hovorí Písmo. Lebo niet milejšej obete, než radostné srdce. (…) Keď Vás dobrí ľudia potešujú, milý Matthiasi, naučte sa veriť, že k Vám ich ústami hovorí sám Boh.

(Martin Luther /1483–1546/, list Matthiasi Wellerovi, 7. október 1534)