Najzázračnejšie veci nám zevšednejú.

Keď k nám Boh prehovoril, potom preto, aby sme z jeho slov žili (…). Najzázračnejšie veci nám však zevšedňujú. Keby Boh ešte neprehovoril a my by sme sa dozvedeli, že pošle svetu posolstvo, ako vzrušene by sme ho prijali!... Máme evanjelium, ktoré je nevyčerpatelnou studnicou, a čítame ho roztržite. Jeho slová nám sotva prenikajú do duše. Dôkazom je, že z nich nežijeme.

(malá sestra Magdaléna Ježišova /1898–1989/, korešpondencia I/147)