Keby – čo je nemožné – ani sám Boh nevidel moje dobré skutky, vôbec preto nebudem smutná. Mám ho tak rada, že by som chcela moci mu robiť radosť dokonca aj keby nevedel, že som to ja. Keď to vie a vidí, je akosi povinný „oplatit mi to“. Nechcela by som mu pridávať túto starosť.
(Terézia od Dieťaťa Ježiša, Posledné rozhovory, 9. mája 1897)