Ešte som Ti nepodakoval za Tvoj list z 22. decembra. Áno, nech je náš Pán stále viac svetlom Tvojho života, svetlom, ktoré silnie a ktorého si vážime čoraz viac s postupujúcimi rokmi, keď sa vysnívané „vyústenia“ našej mladosti uzatvárajú jedno po druhom a množia sa sklamania z nás samých i z druhých. – Máš úplnú pravdu, keď sa snažíš, aby v Inštitúte panovala láska k chudobným: to je ten najkresťanskejší, najsociálnejší, najvýchovnejší postoj, aký si od Teba môžu Tvoji žiaci odniesť. Primäť ich, aby sa sklonili so skutočným súcitom nad ubohým, znamená poskytnúť im v jednom návyku esencia všetkej ľudskej a katolíckej výchovy. V tomto smere nemôžeš nikdy preháňať.
(Pierre Teilhard de Chardin SJ /1881–1955/, list z fronty, sesternici, 8. januára 1916;
citované podľa knihy Pierre Teilhard de Chardin, Zrod myslenia. Listy 1914–1919, Malvern 2021)
