Mier neznamená len to, že nie je vojna, ani sa neobmedzuje na pouhú rovnováhu nepriateľských síl, ani nevzniká z panovačnej nadvlády, ale správne a výstižne sa o ňom hovorí ako o „diele spravodlivosti“. (…) Pretože ľudia sú hriešni, hrozí im nebezpečenstvo vojny a bude hroziť až do Kristovho príchodu. (…) Nedávne vojny spôsobili nášmu svetu nesmierne škody hmotné i mravné, a predsa ešte teraz deň čo deň v niektorej časti Zeme pokračuje vojna vo svojom ničivom diele. (…)
Tvárou v tvár tomuto ponižujúcemu stavu ľudstva chce koncil predovšetkým pripomenúť trvalú platnosť prirodzeného medzinárodného práva a jeho všeobecných zásad. Svedomie ľudstva vyhlasuje tieto zásady pevne a s rastúcim dôrazom. Konanie, ktoré im vedome odporuje, aj príkazy, ktorými sa takéto činy nariaďujú, sú zločinné, a ani slepá poslušnosť nemôže omluvit tých, ktorí ich uposlúchli. K týmto činom je potrebné predovšetkým počítať sústavné a premyslené vyhladzovanie celého obyvateľstva, národa alebo národnostnej menšiny; to je nutné so všetkou rozhodnosťou odsúdiť ako hrozný zločin. Naproti tomu si zaslúžia najvyššie uznanie postoje ľudí, ktorí sa neboja takýmto príkazom otvorene odporovať.
Vojna samozrejme zatiaľ nebola z ľudského sveta vymýtená. Pokiaľ bude hroziť nebezpečenstvo vojny a nebude existovať príslušná medzinárodná autorita vybavená dostatočnými mocenskými prostriedkami, dovtedy sa nebude môcť uprieť vládam právo na spravodlivú obranu, avšak po vyčerpaní všetkých prostriedkov mierového vyjednávania. Hlavy štátov a všetci, ktorí sa podieľajú na zodpovednosti za štát, majú teda úlohu chrániť blahobyt ľudu, ktorý im bol zverený, a to s plnou vážnosťou. Lenže niečo iné je chopit sa zbrane v spravlivej obrane, a niečo iné chcieť si podmaniť iné národy. (…)
Tí, ktorí slúžia vlasti v armáde, a nech sa považujú za služobníkov bezpečnosti a slobody národov. Keď tento úkol správne plnia, naozaj prispievajú k upevneniu mieru.
Každá vojenská akcia, smerujúca bezohľadne k zničeniu celých miest alebo rozsiahlych území aj s ich obyvateľmi, je zločin proti Bohu i proti človeku, ktorý je potrebné s rozhodnosťou a bez váhania odsúdiť.
(Pastorálna konštitúcia Gaudium et spes, odst. 78.79.80; december 1965)
