P. Aťa Mandl
Jednou z veľkých kňazských postáv, ktoré u nás s nadšením prijali Druhý vatikánsky koncil a úplne žili jeho duchom, bol aj P. Antonín Mandl (1917–1972). Tento veľmi nadaný mladý kňaz po štúdiách v Ríme a po skončení druhej svetovej vojny krátko pôsobil vo farnostiach pražskej arcidiecézy. Snažil sa hlásať evanjelium novými neotrelými spôsobmi, v tomto smere bol vždy veľmi vynaliezavý. Zanedlho ho arcibiskup Beran vyslal na skúsenosť do Francúzska, aby zblízka spoznal nové formy pôsobenia kňazov v robotníckom prostredí. A od 1. 3. 1948 ho potom menoval riaditeľom Katolíckej akcie a riaditeľom Pastorácie. Ako vplyvná osobnosť katolíckej cirkvi bol P. Aťa Mandl v júni 1949 zatknutý, nesmierne kruto vypočúvaný, v decembri 1950 odsúdený na 25 rokov väzenia a väznený až do februára 1964. Aj vo väzení sa stále živé zaujímal o dianie v cirkvi, vonkajšie ústrky mu nevzali nadšenie pre Krista a cirkev.
Po prepustení z väzenia nedostal štátny súhlas k duchovnej službe. Za politického uvoľnenia na jar 1968 sa angažoval vo vedení Diela koncilovej obnovy a zapojil sa aj do ďalších aktivít. (Vtedy bol aj rehabilitovaný, avšak po dvoch rokoch Najvyšší súd jeho rehabilitáciu zrušil ako „neoprávnenú“.) Veľmi usiloval o uplatňovanie myšlienok koncilu do života cirkvi u nás. Koncil sa postavil za ideál, po ktorom Aťa Mandl túžil od mladosti: otvorenie sa cirkvi súčasnému svetu a jej odpútavanie sa od pompéznosti a formálnosti. Napriek všetkému ťažkému, čo prežil, z neho vanula sloboda, presadzovaná niekedy s kousavým humorom. Pretože nemiloval systematické traktáty a sám bol človekom dialógu, snažil sa osloviť svojich súčasníkov, zvlášť mladých ľudí, formou umelých dialógov o aktuálnych témach, súvisiacich s vierou. Niektoré tieto jím zostavené dialógy boli scénicky prednášané v kostole sv. Kříža Na Příkopech.
Na sklonku roku 1969 mu bola zistená leukémia. Snažil sa preto vykonať ešte čo najviac a uzavrieť svoj odkaz. Aťa Mandl zomrel 15. marca 1972. Predtým sa liečil na tej istej klinike ako Jiří Grossmann a údajne ho veľmi zaujala smutná Grossmannova pieseň „Závidím“, ktorú spievala Naďa Urbánková. Chcel sa prý s Grossmannom stretnúť a hovoriť s ním. Ale nevieme, či k tomu naozaj došlo. Niekedy v roku 1970 pozvali moravskí bohoslovci P. Aťu Mandla na prednášku do Olomouca. Prišiel a následne im aj pre ich časopis KVAS poskytol niektoré zo svojich dialógov. (Je zaujímavé, že ako autor nie je uvedený plným menom ale len monogramom. Možno už opäť z obavy seminaristov pred štátnym dohľadom nad seminárom.) Jeden z dialógov, ktorý v ich časopise vyšiel v prvom kvartáli roku 1971, teraz otiskujeme. Predal nám ho vtedajší redaktor bohosloveckého časopisu, súčasný otec biskup Josef Hrdlička.
Po štyridsiatich rokoch od vzniku tohto dialógu bude dobré poznamenať: dnes na vás môže pôsobiť ako literárny pokus do istej miery naivný a zastaraný. Ale s pôsobivou bezprostrednosťou dýcha nefalšovanou atmosférou pokoncilovej horlivosti. A okrem nej (aj keby tá vás nezaujala) obsahuje niekoľko jednotlivých myšlienok, ktoré majú cenu perly...
„Dialóg rieši skutočný a palčivý problém, ktorý aj my musíme riešiť stále znova a ktorý teraz nie je o nič menej aktuálny, než bol vtedy alebo kedykoľvek inde. Totiž ako zladiť pomer k svetu a k Bohu. Pěkně přitom ukazuje i nasnadě súce, ale zlé riešenia (otec a strýc).
Nám dnes pri jeho čítaní asi vyvstane otázka, či ona otcova námietka o falšovaní kríža sa tu neodbýva príliš ľahko – či sa tá Božia sláva vo veciach a v živote neberie akoby automaticky prítomná a či sa berie dosť vážne, že vzťah Boha k svetu má tiež povahu súdu. Ale majme na pamäti: vtedy to asi bolo treba takto zdôrazniť proti predchádzajúcemu prílišnému dôrazu na odriekanie, sebazápor atď. Dnes by sme asi odvažovali jemnejšie.“ (Jan Frei)
Do textu sme čo najviac nezasahovali, opravili sme len zjavné preklepy. A prinášame Vám ho aj s úvodom, ktorým bol opatrený v časopise KVAS.
Koncil odporučil a veľmi zdôraznil nový dôležitý rys vo výchove kňazov: prípravu na dialóg so svetom. Zanedbať tento náročný úkol by bola určite neodpustiteľná chyba. Mistrnou ukážkou takého dobre zvládnutého a náročného dialógu je aj dielo P. A. M., ktoré nazval „Príď kráľovstvo Tvoje aneb Kráľovstvo Božie a hokej“. Je to rozhovor z našich dní, odohrávajúci sa medzi Zimným štadiónom a Zelenou žabou (vinárňou na Starom Meste). Vystupujú v ňom štyri osoby:
1. Otec, hlava rodiny, usedlá a zasmušilá.
2. Veselý strýček s chuťou do života a bez problémov.
3. Syn, nádej rodu so záujmom o všetko, vrátane hokeja, a to aktívnym.
4. Poněkud záhadný don David X.
| Otec: | To sme si zase dali. Škoda tej fúry peňazí. To som vám zase raz nalít. Svet sa proste úplne pominul... To je hrozné. Toľko rámusu a povyku pre nič za nič. Pár ľudí sa štve za kusom niečoho, div nepřizabijú seba i tých druhých, a ľudia sú z toho v tranze. Preto nás predsa Pán Boh nestvoril. Ne, chlapče, ten hokej prestaneš hrať. O tom si ešte s matkou prehovoríme. Radšej si viac hľaď kníh, aby z teba niečo kloudného bolo. Na tohto poblázneného ľudstva, čo najskôr dopadnú tresty Božie. Na to sa predsa Pán Boh nemôže tak kľudne pozerať. |
| Strýček: | Prosím ťa, bracho, nechaj už toho kázania a moralizovania. Nie sme predsa v kostole. Kto to má počúvať. Veď to bol prima zápas. Jedna radosť. Tí Kanaďania to umie hrať. A tie rváčky, a pritom sa nikomu nič nestane. Sú tak bezvadne vycpaní. A majú humor. Keď jeden druhému dokáže pri rvačke pretiahnuť sveter cez hlavu, tak ho oddelil; a sudcovia to robia tiež. Rytieri ani humor dosiaľ nevymreli. Ľudstvo má predsa len budúcnosť. A pritom je to všetko fair play. Tie peniaze vôbec neboli vyhodené. Bola to prima zábava. |
| Syn: | Tati, mal si radšej ostať doma. Bol to omyl, že sme ťa vytiahli. Pre teba to boli skutočne vyhodené peniaze, zle investované. Ale bola to ohromne divoká a pritom bezva fair hra... Horšie je, že sa otecko zatvrdil, a tak asi bude po hokejovej výzbroji k Ježiškovi. To zase budem musieť niekde nabrigádničit. Ale z klubu nevystúpim a bude sa hrať ďalej. |
| Otec: | Tak to zas nie. To si daj zájsť chuť. |
| Syn: | Zrovna teraz, keď mi tréner povedal, že mám šance to niekam dotiahnuť. |
| Otec: | Tak sa s tým definitívne rozlúč. Knihy, a nie hokej. |
| Strýček: | Ty si, môj slávny brat, stále rovnaký. Hotový slon v porceláne. Vždycky si každú radosť zkazil. Si hotový kyslý chren. Len chlapcovi nebráň v hokeji. Aspoň konečne prestane páchnuť kadidlom. Zvu ho na najbližší kanadský zápas za týždeň. Ty si ale sed aj doma. Z neho sa nesmie stať kudlanka nábožná. Zbytočne som mu nebol krstným otcom. To je už moja starosť a dokážem to. |
| Otec: | Pozri sa, toto si nech. Ja si dávam toľko práce s kresťanskou výchovou syna, a ty toto. Tak už k nám radšej nechoď. |
| Strýček: | Chudák tá tvoja ratolesť, tá skôr zvadne, než aby rozkvetla. |
| David X.: | Páni, kľud a mier. Prepáčte, že sa vmiešavam. Trochu som indiskrétne počúval. A aj dosť kričíte, tak to nebolo ani indiskrétne. Tá vaša výmena názorov ma pochopiteľne upútala, a tak nedokážem mlčať. Ovšem neviem, prečo by sa mala stať z mladého muža kudlanka nábožná a prečo by mal byť hokej prostriedkom pre zničenie radosti z viery. Všetko možno dať bez kompromisu dokopy a nepožerie sa to. |
| Otec: | To je práve ten duch sveta. Toto je práve falšovanie kresťanstva. Pán Bože, ochraň nás pred takou povrchnosťou. |
| Strýček: | Také zmierovanie je nezmysel. To je tá nepoctivá hra. Najprv pravidlá hokeja, potom z toho vylezie modlitebná knížka a konvertita slávnostne prekleje a spáli pravidlá hokeja ako omyly a poblúznenie svetom. Nekažte ľuďom radosť zo života nejakými záhrobnými nápadmi. |
| David X.: | A čo ty myslíš, mladý muži? My starí už dlho rozprávame a nepustíme vás k slovu. |
| Syn: | Musí sa to dať nejak dohromady. Inak by bol život hrozná otrava a nuda. Inak by to bolo jednostranné, a to je násilie jednej veci na druhej. A to dokáže zprotiviť aj tú najlepšiu vec. |
| David X. | Máš úplne pravdu. Všetkého moc škodí. Bolí z toho hlava. A preto nám Pán Boh dal hokej. Nielen ovšem len kvôli tomu, ale to je tiež jeden z dôvodov, že hokej je dobrá vec. |
| Otec: | |
| David X. | A čo tu tiež nie je? |
| Otec: | Jasné že nie. Kráľovstvo Božie nie je z tohto sveta; a tu je klasický prípad sveta. |
| Strýček: | Zaplať Pán Boh, že to vaše kráľovstvo Božie nie je z tohto sveta. To by bol hrozne fádny hokej. Dávali by si kresťanské bodyčeky a potom by sa navzájom ospravedlňovali a hovorili by: „Prosím ťa, daj mi ešte jeden a nechám ťa, aby si mi dal gól.“ Z toho ide chlapovi mráz po tele. |
| Syn: | Strejdo, tak to asi nebude. Viděl jsem ráno dobrou půlku kanadského mančaftu u svátostí a neřekl bych, že to byla komedie. Už z toho, že nebyli všichni, je vidět, že je nikto nenúti. Brali to docela vážne, ako svoj hokej. |
| David X. | Mladí sú kritickí a majú zmysel pre spravodlivosť. Svojho súpera neprekonám zosmiešňovaním, nýbrž tým, že ho beriem vážne, veselý pane strýčku. Ono sa len s legráciou v živote nevystačí. |
| Strýček: | Už aj vy moralizujete? |
| David X. | Nie, len chcem byť vecný. |
| Otec: | Ale z tej výzbroje pod stromček nič nebude. Mne nepřesvědčíte. Marnosť nad marnosť je tenhle hokej. |
| Strýček: | Tak ty peniaze doň budem investovať už ja. |
| Syn: | Za takých podmienok o to, strýci, nestojím. |
| David X. | Nie, nutno otca presvedčiť, že investícia je to dobrá. Iné riešenie by bolo falošné. |
| Otec: | Ešte aj vy podlamujte moju autoritu. To je tá celá vaša pokoncilová cirkev. Vy to ešte s tým vaším Jánom XXIII. dopracujete – Cirkev a svet. Dajte pokoj. Vy to máte tomu chlapcovi vlastne vymluvit. Za chvíľu vám kvôli hokeju prestane tíhnuť do sakristie. |
| Strýček: | Kéž už by to bolo. |
| Syn: | Vy to vidíte falošne. Keď niečo robím, tak to robím, že som o tom presvedčený; a vernosť z lásky vylučuje zradu. Vidíš, tati, tu don David istehrál dobře hokej a dnes knězem a neproklel svou hokejovou minulost. |
| David X. | Nemám, čo by som k tomu viac dodal. |
| Strýček: | To je asi omyl. Výnimky potvrdzujú pravidlo. Ale rovnako, done Davide, nič ve zlé, ale niečo ste asi hrali. |
| David X. | Nie, len som všetko poctivo žil. |
| Strýček: | Nie, vy kresťania ste hotoví agenti s dokonalosťou, svoje vášne len hráte, aby ste získali druhé, nemôžete niečo milovať pre vec samu. |
| David X. | Vidíte to falošne. Žiadna pravá dokonalosť sa nerodí z túžby po dokonalosti, nýbrž len z lásky k niečomu. A vy, konečne aj váš protipól brat, nechápete jednu základnú kresťanskú pravdu: Najlepšie je najlepším priateľom dobrého. |
| Otec: | My sa učili, že svet je plný zloby a pokušenia, a preto, čo je zo sveta, pozor na to a pozor pred tým. |
| David X. | Vzpomeňte si, co řekl Kristus: „Neprosím, abys je vzal ze světa, ale abys je ochránil od zlého.“ (Jan 17,15) |
| Strýček: | Snad taky od špatně hraného hokeje. |
| David X. | I od toho, keď sa do neho namieša duch sveta. |
| Strýček: | Prosím vás, netahejte do hokeja zbožné citáty. Ale vlastne niečo na tom je, peniaze dokážu dokonale otráviť hokej, i iné momenty. Ale potom, prečo vlastne prišiel ten váš Kristus, keď sa láska rodí len z pomeru k veciam? Je zcela zbytečný. |
| David X. | Kristus mal rád veci tak, ako sú, lebo vyšly z rúk Božích. |
| Strýček: | Vy si myslíte, že by Kristus hral hokej? |
| David X. | Keby sa v jeho dobe bežne hral v Nazarete, tak určite. |
| Syn: | Určite, predsa bol normálny človek. |
| Otec: | Chlapče, nebuď nestydatý, to predsa nie je moja výchova! |
| David X. | Nie. Len úplne správne chápe, čo je to vtelenie, že Slovo sa stalo pravým človekom. Ovšem nastala by chvíle, kdy by opustil hokej, poněvadž ho čekalo jiné poslání. |
| Strýček: | Snáď si nemyslíte, že by řídil beatovou skupinu? |
| Syn: | Určite, predsa bol mladý muž ako tí ostatní, a keby to bolo v synagóge, tak by to určite dobre riadil. |
| Otec: | Ja už sa z vás pomaly zbláznim. |
| Strýček: | Nebolo by nudné s ním hrať? |
| David X. | Už sme si povedali, že bol normálny človek ako tí ostatní; a veľkú časť svojho života prežil medzi ľuďmi a vôbec ne na púšti. Nechápete, čo to znamená, že bol pravý človek. Určite, keď niečo robil, sa vo svojej ľudskej existencii plne angažoval. |
| Syn: | Ano: keď už, tak už. Keď hokej, tak stopercentne hokej. |
| Otec: | Nie, kresťan sa nikdy nemôže plne angažovať do vecí tohto sveta. Má ich užívať len ako prostriedky. Dať sa plne do služieb nejakej veci je vlastne modloslužba. |
| Strýček: | Preto hovorím, ať sa křesťané nepletou do věcí tohoto světa. Jen to všechno zpotvoří „k větší slávě Boží“. |
| David X. | Ano, sláva Božia. To je dobrý orientačný bod, aby sme sa v tej našej výmene názorov niekam dostali. |
| Syn: | Ale tu asi zmrzneme, poďme si niekam sadnúť. |
| Strýček: | Tá mladá generácia je praktická. Starší má skúsenosti. Navrhujem Zelenú žabu. Není to daleko a majú tam dobré žernosecké. |
| David X. | Som plne pre; platím. |
| Strýček: | Mě si nepodplatíte, ani nekoupíte. |
| David X. | To ani nemám v úmysle, lebo ani podplácaná láska netrvá, nielen vynútená. |
| Syn: | Láska je vždy nezištná, i když nás přitom obohacuje. |
| Otec: | Ty si nejak moc múdry a moc ti to hovorí. |
| Strýček: | Ty, bracho, na tú svoju účelovosť a jej zištnosť asi zájdeš. |
| David X. | Tak sme už u toho žernoseckého trochu roztáli, tak zase k veci. |
| Syn: | Ano, v čom je sláva Božia? |
| Otec: | V lhostejnosti voči svetu, ktorého užívam, ako by som neužíval. |
| Strýček: | Sláva sveta je, že práve bráni sláve Božej, nechcete-li sa smrknúť vo fádne živočení. |
| David X. | A čo nám povie mladá generácia? |
| Syn: | Keď Boh stvoril svet, tak chce, aby sme ho brali vážne. Urobil nás preň tak, že nutne život musí byť dobrodružstvom lásky s jej krásou i rizikom. Preto (my mladí) chceme a máme právo žiť vlastný život, nechceme, aby nám niekto do toho hovoril, čo sa nám má páčiť. Preto sa búrame, a vy to nechápete. |
| David X. | Aby sme boli úplne spravodliví, tak niekedy tú svoju oprávnenú slobodu hľadáte na veľmi problematických miestach a veľmi problematickými spôsobmi aj prostriedkami. Ale právo osobného objavovania a tvorenia vám zostáva. I v hokeji pravidlá bez osobnej aplikácie sú mŕtve a všetko je nakoniec záležitosť spoločnej súhry z potreby prítomnej chvíle. Je to vec osobnej zodpovednosti voči hre aj tímu. Primadony sú protivné. |
| Otec: | Ale to je stále len pekné rozprávanie o ničom. Stojí v Písme: „Marnosť nad marnosť“. (Kaz 1,2) |
| David X. | Ale sú i iné miesta v Písme a jedno je práve z pera môjho menovca. Chvíľku trpezlivosti pre poněkud dlhší citát, ale vyplatí sa to. „Kto je Bohom okrem Pána a kto je pevným skalou okrem nášho Boha? Boh opásal ma odvahou a zdokonalil moju cestu, mým nohám dal hbitost ako nohám laní, postavil ma na výšiny, mé ruce vycvičil k boji a mé paže k napínání bronzového luku. A dals mi svůj záchranný štít a tvá pravice mě podpírala a tvá péče mě učinila mocným. Mým krokům jsi otevřel širokou cestu a nohy se mi nepodlamovaly. Honil jsem a zajímal nepřátele své a nevzdával jsem se, dokud jsem je nezdolal, že už se nevzchopili, zlomil jsem jejich moc, klesli mi k nohám.“ (Žalm 18,32–39.) |
| Syn: | To sa dá aktualizovať. I na hokej. |
| David X. | Úplne správne a logicky. Radosť zo sily je správna, lebo sila je dar Boží. |
| Otec: | To je pohanská interpretácia Písma. |
| Strýček: | S týmto rysom náboženstva sa stretávam prvýkrát. |
| David X. | Žiaľ, ale našťastie predsa. Ale už nie je veľa času do zavierania lokálu, a tak mi dovoľte menšie zorganizovanie našej debaty. Povedzme jednu vetu, ktorá je kľúčom k tomu, čo chceme vyriešiť alebo aspoň ukázať presvedčujúce dôvody. Bolo cirkvou vyhlásené: cnosti pohanov sú pravé cnosti. |
| Otec: | Nivelizujete kresťanstvo. |
| Strýček: | To je voda na môj mlyn. Mne stačí byť pohanom. |
| David X. | Trpezlivosť, neskočte mi do reči. Ešte to znie ďalej: samozrejme bez lásky nie sú dokonalé. |
| Syn: | Ale sú otvorené samy sebou pre lásku. Vlastne z nej vychádzajú a k nej vedú. |
| David X. | Ty si hotový teológ Druhého Vatikánu. |
| Otec: | Čo tým chceš povedať, ty múdra hlava? Vieš vôbec, čo tým chceš povedať? |
| Syn: | Nedělej ze mne omezence. I když je trénink, poctivý trénink, nutný pro dobrý hokej a i když jsou peníze nutné pro život týmu, plná radost je, jen když se hraje na prvním místě z hokejového elánu. Není-li tahle sportovní nezištnost na prvním místě, tak je to všechno nějak zoráno a pokřiveno. |
| David X. | Úplne správne, ani láska k Pánu Bohu to nesanovať. Boh nič nepřeskakuje. |
| Strýček: | To mi znie celkom sympaticky. Čiže môže byť aj anarchia shora. |
| David X. | A koľko jej, žiaľ, pre ľudskú hlúposť bolo v dejinách cirkvi! Kráľovstvo Božie sa nemusí báť žiadnej konkurencie. Boh je Boh vecnosti a angažovanosti. Povedal Kristus: „Ne kto mi hovorí: «Pane, pane,» vjde do kráľovstva nebeského, ale kto plní vôľu môjho Otca.“ |
| Syn: | Auto neopravím dobrými a zbožnými úmyslami. |
| Strýček: | Ale potom by nebola propast medzi sakristiou a ihriskom. |
| David X. | Veď to tiež žiadny skutočný kresťan netvrdí. Nie je propasti medzi svetským a posvätným, sú to len rôzne hlboké zábery jednej skutočnosti. A časovo sa musí vychádzať od toho svetského, nemá-li sa budovať dom na piesku. Kresťan sa môže dostať do neba len preto, ponievač stojí na zemi. |
| Syn: | Vidíte, dobre hraný hokej je oslava Božia. Výzbroj teda bude. |
| Otec: | Chlapče mizerná, ty to všetko pletieš. |
| Strýček: | Nerád mám, keď je všetko na jednej hromade. Nechajte kostol kostolom a ihrisko ihriskom. |
| David X. | Nikto nič neplete. Len dávam každú vec na jej miesto a hľadáme miesto pre každú vec a potom to v Kristovi sjednocujeme. |
| Strýček: | To je práve to ideologické násilie, tá anarchia shora. |
| Syn: | Veď každá vec zostáva sama sebou, tak sa nikomu nedieje násilie. |
| David X. | Ale čas letí. Určite uznáte, že keď je niečo skutočne dobré, tak je to samosebou oslava Božia. |
| Otec: | Všetky veci nie sú dobré, sú tiež veci indiferentné, lhostejné. |
| David X. | Nie, len ľudia dokážu byť lhostejní. Veci sú, buď ak sú, alebo im niečo chýba, a potom nie sú a sú zlé. |
| Strýček: | Nemôžem si pomôcť, ak poznám svojho brata, tak kresťanstvo je pre mňa fádna lhostejnosť. Netúžim byť milovaný kvôli Pánu Bohu a byť tak príležitosťou pre konanie dobrých skutkov. To ma uráža. |
| David X. | Veď to tiež nie je kresťanské. Kresťanské je milovať druhého pre neho samého v Bohu. Ale už do toho musíme kousnúť, čo je vlastne tá oslava Božia. Za chvíľu už bude zavíracia hodina. |
| Syn: | Tak to nejako, done Davide, zhrňte, ten celý problém. |
| David X. | Ste všetci za? |
| Všichni: | Samozrejme áno, aby sme mohli kľudne spať. |
| David X. | Dúfajme ale, že problémy sa nemajú zaspať a ráno na ne zabudnúť. To zase nie. Pôjdeme na to vedensky, a jak sa hovorí, položíme status questionis alebo stav otázky, a tá znie: Je či môže byť hokej sám v sebe dobrá vec a oslava Božia? Čo je to vlastne dobro a čím vzniká oslava Božia? |
| Strýček: | Trochu príliš veľké sústo. |
| David X. | Nepodceňujte človeka a tým ani seba. Tedy prvá časť otázky: sú veci dobré samy sebou alebo len svojím určením bez ohľadu k vlastnej hodnote? |
| Otec: | Nie, hokej je ničotná záležitosť a nanajvýš nejaký dobrý úmysel ju učiní hodnotnou. |
| Strýček: | Dobré veci sa nemajú analyzovať, proste sú. Taká analýza zabíja bezprostrednú radosť z hokeja a vôbec zo života. |
| Syn: | Hokej určite nie je ničotná vec, i keď nie je všetko; ale platí hrať hokej pre hokej. Viem z klubu, ako to vyzerá, keď si rodičia vezmú do hlavy, že deti sa majú stať hokejovými preborníkmi, a chlapca to proste nebaví. I keby mal pre to sebelepšie podmienky, otrávi ostatných. Zato kto má elán, tomu sa už leccos promine, keď niekde kiksne. |
| Otec: | Nie, hokej je nicota, dajte mi pokoj. Život je niečo vážne, behá o večnosť. |
| Strýček: | To len kazí prítomnosť pozemského života. |
| David X. | Určite behá o večnosť, ale ako sa človek stáva dobrým a ako dosahuje večnosť? |
| Otec: | Plnením vôle Božej. |
| Syn: | To ale chodíme dokola. Auto nespravím dobrými a zbožnými úmyslami, nýbrž solidnou prácou. Povedal Michelangelo: Nič nás nepribližuje Bohu tak blízko, ako túžba urobiť dokonalé dielo, lebo Boh je dokonalosť. |
| Otec: | Ty toho, chlapče, nejako moc vieš. Skutočne viac, než pravidlá hokeja. |
| David X. | Preto ďalšia otázka: sú dobré skutky samy sebou oslavou Božou, alebo je treba mať vyslovený úmysel z nich urobiť oslavu Božiu? |
| Syn: | To je síce dobré, ale nie je to potrebné. Veci sú predsa Božie, a sú-li, sú oslavou Božou. |
| Strýček: | To mi znie sympaticky, že Boh hovorí vecami a je nimi oslavovaný. Že David, váš menovec, sa radoval zo sily, to bola oslava Božia a hokej je taká oslava sily a ľudského dôvtipu. |
| Syn: | A preto je to oslava Božia. |
| Strýček: | Ale prečo k tomu potrebujete Krista? |
| David X. | Aby tomu dal posledný zmysel. Hokej neveriaceho a veriaceho má byť rovnako dobrý hokej, a predsa ten hokej akosi túži sa zdôvodniť a tomu v plnosti prichádza len skrze Krista. Pavel povedal: „Čo vy neznajúcectíte, ja vám zvestujem“ (Sk 17,23). |
| Strýček: | Teda hokej už sám sebou patrí do kráľovstva Božieho. |
| David X. | Dúfam, že po tom, čo sme si tu povedali, sa vám to nejeví nikterak nesmyslné, i když to všechny nepřesvědčí, a že se tím – a to je to hlavní – hokeji nikterak neuškodí. |
| Otec: | Potom ale hrozne zplošťujete ľuďom kresťanstvo, keď im tak demagogicky posväcujete ich úplne všedné a ploché záujmy. |
| Syn: | Kde je oprávnená láska, nie je plochosti a všednosti. Je len radosť z dobrej veci. |
| David X. | Niektorí ľudia a kresťania si myslia, že usilujú o dokonalosť, a sú vlastne len snobi. Boh nechce, aby sme išli do večnosti extra cestami, nýbrž svojimi všednými životmi; a niekedy sa samozrejme môže stať, že to hodně komplikuje život. Hrdinstvo a dokonalosť sa nerodia z túžby po dokonalosti a hrdinstve (z toho sa rodí len karikatúra), ale z lásky k veciam, ľuďom a Bohu. Boh nechce, aby sme išli k nemu do večnosti útěkom zo sveta s pohrdaním svetom, ale láskou k svetu. |
| Otec: | Vy ale takto falšujete kríž! |
| David X. | Istotne sú ešte iné aspekty skutočnosti. Už sme na ne trochu narazili. Sú chvíle, kedy hrať hokej sa môže naozaj stať zradou na živote, na všetkom dobrom; ale to sú situácie nenormálne. Mám-li súčasne auto aj chlieb, oboje je dobré, ale nemám-li čo jesť, na čo mi je auto? Kríž však nemá zmysel sám v sebe, len ako cesta k víťazstvu a k životu. |
| Syn: | Jasné, tvrdosť tréningu a bezohľadnosť našich trénerov by boli niečo protivné a nesnesiteľné bez nutného vzťahu k úspechu vo hre. Len podivíni by si v tom libovali. |
| Strýček: | Ku podivu, done Davide, celkom ste mi dali presvedčujúce dôvody, že hokej ako hokej je vlastne alebo môže alebo má sa stať príchodom Božieho kráľovstva už tu na zemi. Práve to „na zemi“, to je to, čo hájim z lásky k tejto zemi. |
| David X. | Kráľovstvo Božie neustále prichádza medzi nás, v každom dobrom skutku, v každej dobrej veci; a hokej patrí medzi ne. Ale už sa zavírá. Platiť, pane vrchný. Tak čo, hlavo rodiny, bude výzbroj pre syna pod stromček? |
| Otec: | To sa ešte poradíme s maminkou. |
| Syn: | Tak to je vyhráno. Maminka mi fandí. Je hrdá na moje hokejové úspechy. Ďakujem, done Davide, vyhrali sme, výzbroj bude. |
| David X. | Hlavne, že vyhrala sláva Božia. |
| Strýček: | A člověk přitom nepřišel zkrátka. |
| Všichni: | Zaplaceno, dobrou noc. |
