Pane, pred tebou sme púšťou, chudobnou na život, chudobnou na plodnosť, chudobnou na ovocie! Ty však si kvet a plod, Ty si vzkriesenie v tejto púšti! Pane, prosíme Ťa, kéž sme voči Tebe otvorení a neuzatvárame sa do seba, aby sme skrze Teba kvitli, aby sme skrze Teba prinášali ovocie! Kéž sme kvitnúcou púšťou v sile a nádhere Tvojej lásky! Ležíme tu ako vymretý a neplodný život, a mali by sme byť lôžkom nevesty, ktorá Ťa objíma, ktorá Ťa zrodí, ktorá Ťa vydáva. Kéž Ty, Duch vzkriesenia, nad nami vaneš a nás ovládaš, aby sme Ťa mohli precítiť, aby sme Ťa mohli niesť, aby sme Ťa mohli vydať; Teba, Bože, všetko vo všetkom, Teba, Ducha Svätého, všetko vo všetkom! (…) Kéž povstaneš, Pane, kéž prúdiš z našej púšte, z našej neplodnosti, z našej nezkušenosti a staneš sa všetkým vo všetkom.
(Erich Przywara SJ /1889–1972/, Modlitby tohto veku, 7; v dobe 2. svetovej vojny)
