Sme povolaní brať všetko, prijímať všetko: to, čo už chápem, ale i to, čo teprve objavím; čo mi vyhovuje, i čo sa mi protiví. Protivnú vec prijímam, aby som sa jej prispôsobil – ide-li o dobrú vec; v opačnom prípade ju prijímam, aby som ju premohol. Je treba prijať vietor, ktorý ma nadnáša a pozdvihuje, ale i ten, ktorý vane v protismere a núti ma, aby som nabral výšku.
(Dom Samuel Lauras OCSO /*1954/, predslov ku knihe Mary David, Radosť z Boha)