Tento deň, 6. jún, nám pripomína bitku za Európu a za jej slobodu. Vtedy pred šesťdesiatimi rokmi išlo o oslobodenie Európy a sveta od neľudskej diktatúry, ktorá pohrdala človekom. Ľudská osoba bola pošliapaná a zneužívaná ako nástroj šialenou mocou, ktorá chcela vytvoriť nový svet. Hovorilo sa o Bohu, ale bol používaný ako nálepka, ktorá bola nástrojom vôle k absolútnej moci.
Vieme, že padlí z oboch strán sú teraz v Božej milosrdnej dobrote. Všetci sú Božími deťmi, každého pozná Boh jednotlivé, každý je ním milovaný a chcený, je nazývaný menom. Každá jednotlivá osoba zanechala po sebe prázdno, pre každého bolo veľa plaču a bolesti. Ale vieme, že teraz sú v dobrých rukách, sú v rukách Božích, v jeho dobrote, ktorá je milosrdenstvom a zmierením.
Po krviprelievaní druhej svetovej vojny sa začal proces zmierenia, ktorý z celého srdca a s hlbokou vďačnosťou oceňujeme. Spojené štáty prijali rozsiahly a náročný program, aby pomohli niekdajším protivníkom znovu sa vzchopiť a umožnili obrodu. Veľká Británia a Francúzsko podali ruku na znak zmierenia tým, ktorí boli v druhej svetovej vojne ich nepriateľmi. Charles de Gaulle potom vysvetlil význam tohto kroku: ak sa kedysi stalo našou povinnosťou byť nepriateľmi, teraz je zas našou radosťou, že môžeme byť priateľmi. Tento proces zmierenia, ktorý prebiehal v Európe najmä vďaka Severoatlantickej aliancii a ktorý je rozhodujúci pre svetové dejiny, pochádza z kresťanského ducha. Iba zmierenie môže nastoliť mier, ťažkú situáciu nemôže zahojit násilie, ale spravodlivosť. Zmierenie musí byť meradlom všetkého politického konania v konfliktoch prítomnej doby. List Židom hovorí o Kristovej krvi, ktorá kričí inak ako Krv Ábelova. Tento krik nežiada ani zahmlenie pravdy, ani odvetu, ale zmierenie.
(kard. Joseph Ratzinger, Odpovednosť kresťanov za mier;
promluva pri ekumenickej bohoslužbe v Bayeux, 6. júna 2004,
60. výročie vylodenia Spojencov v Normandii)
