Keď dovolíš ľuďom, aby ma chválili, nebudem sa za to trápiť. Ak ich necháš, aby ma hanili, nebudem sa trápiť o nič viac, ale budem rád. Ak mi pošleš prácu, chopím sa jej s radosťou a bude mi útočišťom, pretože je to tvoja vôľa. A ak mi pošleš pokoj, spočiniem v tebe. Len ma chráň predo mnou samým. Chráň ma pred mojím vlastným súkromným otravujúcim úsilím všetko meniť, konať bez dôvodu, so všetkým hýbať iba kvôli pohybu, porušovať všetko, čo si ustanovil. Nechaj ma spočinúť vo tvojej vôli a ztišiť sa. Potom svetlo tvojej radosti prehreje môj život. Jej oheň bude horieť v mojom srdci a žiariť na tvoju oslavu. A pre to žijem. Amen, amen.
(Thomas Merton /1915–1968/, denníkový zápis z 16. novembra 1947)
