Jednoduchá duša, ktorá každé ráno obetuje „všetky svoje modlitby, prácu, radosť i trápenie“ nadchádzajúceho dňa a potom bez reptania prijíma a s láskou reaguje na všetky situácie toho dňa ako na zoslané od Boha, preniká takmer s detskou vierou do hĺbky pravdy o Božej vôli. Predvídať, aká bude Božia vôľa, uvažovať o tom, čo jej určite musí byť, je ľudská blúdivosť a zároveň najzákernější pokušenie. Holá, prostá pravda znie, že jeho vôľou je to, čo nám každý deň posiela, nech sú to okolnosti, miesta, ľudia alebo problémy. Ide o to, naučiť sa ju chápať, a to nielen teoreticky či v zriedkavých chvíľach osvietenia skrze Božiu milosť, ale deň čo deň.
(Walter J. Ciszek SJ /1904–1984/, spomienky na pracovný tábor v Rusku, On ma vedie, 3. kapitola)
