Otče náš je modlitbou chvály a díkůvzdání, modlitbou prosebnou a odprošující. V jejích krátkych, prostých vetách je obsiahnutý celý vzťah medzi človekom a Bohom, medzi nami a naším milujúcim nebeským Otcom … Slová ale ešte nerobia modlitbu, a to ani slová Otče náš … Správne slová aj tie najzbožnejšie frázy sa dajú vyslovovať rovnako ľahko, ako keď sa pes hlásí o svoju večeru. Takisto sa on naučil, čo má povedať, a v správnom okamihu hovorí správne slová. Lenže toto mechanické odriekavanie má k modlitbe rovnako ďaleko ako štekot psa k ľudskej reči. Boh môže počuť a chápať, rovnako ako my počujeme a nakrmíme psa. Určité minimálne komunikácie bolo dosiahnuté a žiadne úsilie nenechá Pán bez odmenny, avšak ako sa skutočne modliť, k tomu sme zatiaľ nedospeli.
(Walter J. Ciszek SJ /1904–1984/, spomienky na sovietske väzenie, On ma vedie, 5. kapitola)
