Sv. Mária Magdaléna de’ Pazzi
Sv. Mária Magdaléna de’ Pazzi je preslávená mnohými mystickými zážitkami, ktorých sa jej dostalo. Preto sa aj najčastejšie zobrazuje zachytená vo vytržení. Z jej slov, ktoré spolusestry v takých chvíľach čo najskôr zapisovali, otlačujeme dva výroky s témou, ktorá jej bola asi najdrahšia a ktorej sa vracia neustále znovu. „Boh je láska“ (1 Ján 4,16). A Ježiš je Ženích, ktorý si pripravuje k sobášu svoju nevestu cirkev a ktorý k vzťahu hlbokej, vernej lásky vyzýva aj každú veriacu dušu: Máriu Magdalénu samotnú, osoby zasväteného života (na tie sa prvotne obracia prvá uvedená citácia), vôbec každého.1
Pôsobivým miestom florentského kláštora, v ktorom sv. Mária Magdaléna de’ Pazzi žila, je práčovňa v suteréne budovy, zariadená doteraz tak, ako tomu bolo v čase, keď tam táto mystička úplne prozaicky pracovala. Pribudol len oltár, aby sa tu príležitostne mohla slúžiť svätá omša, a nápis, ktorý nabáda prichádzajúceho pútnika: „Vstupuj s úctou! Schody, tehly a steny, na ktoré šliapeš a na ktoré hľadíš, vyznamenala noha a svätosť svätej Márie Magdalény de’ Pazzi.“
„Ó duša stvorená z lásky a k láske,
prečo nemilujete Lásku?…“
„Ó Lásko nemilovaná a nepoznaná!
Ó Lásko, učiň,
aby všetko stvorenstvo milovalo teba, Lásku…“
„Ó Lásko, Lásko,
je možné, že by si nemala iné meno než Láska?
Si tak chudobná na mená, ó Lásko!
Ty ich máš samozrejme mnoho,
ale veľmi ťa teší byť nazývaná týmto menom, ó Lásko,
pretože v tomto mene sa veľmi dávaš poznať tvorom.
Nikdy, nikdy, Lásko, sa nenasýtim toho
nazývať ťa týmto menom: Láska.“
