Duch, ktorého nám o svätodušných sviatkoch posiela Syn od Otca, je duchom večného hovoru lásky medzi Otcom a Synom. Je to Božia reč, ktorá sa stala osobou. Do tejto reči sme uvádzaní; doteraz bola pre nás tajomnou cudzou rečou; a predsa, pretože ohnivé jazyky zostúpili na cirkev, stala sa našou vlastnou „materskou rečou“. Prvým slovom, ktoré sa ako Božie deti v nej učíme žvatlať, je slovo „Abba“, to nás učí Duch Boží, ako to Pavel dvakrát výslovne hovorí. Týmto detským slovom neoslovujeme ľudí, ale Boha v reči, ktorá je jeho vlastná, ktorej rozumie.
(Hans Urs von Balthasar /1905–1988/, Trojitý veniec)
