Živá hostia, skrytý Ježišu, Ty vidíš stav mojej duše. Sama od seba nedokážem vysloviť Tvoje sväté meno. Nemôžem zo svojho srdca vybojovať oheň lásky, ale kľačím pri Tvojich nohách a pohľad svojej duše – pohľad vernosti – upieram na svätostánok. Ty si stále ten istý, hoci v mojej duši nastala zmena. Dúfam, že príde chvíľa, keď odkryješ svoju tvár a Tvoje dieťa znovu uvidí Tvoj sladký obličaj. Ježišu, divím sa Ti, že sa predo mnou môžeš tak dlho skrývať, ako dokážeš zadržať tú nesmiernosť lásky, akú ku mne máš. V príbytku svojho srdca načúvam a čakám na Tvoj príchod, jediný Poklad môjho srdca.
(sv. Faustína Kowalská, Denník, IV. zošit, 1239)
