Ak povaha alebo nejaká choroba nedovolia myslieť na utrpenie Pána, pretože je to príliš skľučujúce, nikto nezakazuje robiť spoločnosť vzkriesenému Kristovi, keď už ho máme tak blízko v Nejsvätejšej Sviatosti, kde je oslavený. Nie, nemožno mať stále upreté myšlienky na veľké muky, ktoré Ježiš vytrpel. Tu však ho nemusím nazerať trápeného (…), ale žiariaceho slávou a zbaveného bolesti, ako povzbudzuje jedných a dodáva odvahy druhým.
(Terézia od Ježiša, Kniha života, XXII, 6)