Dávať spoločnosť vzkriesenému Kristovi.

Ak povaha alebo nejaká choroba nedovolia myslieť na utrpenie Pána, pretože je to príliš skľučujúce, nikto nezakazuje robiť spoločnosť vzkriesenému Kristovi, keď už ho máme tak blízko v Nejsvätejšej Sviatosti, kde je oslavený. Nie, nemožno mať stále upreté myšlienky na veľké muky, ktoré Ježiš vytrpel. Tu však ho nemusím nazerať trápeného (…), ale žiariaceho slávou a zbaveného bolesti, ako povzbudzuje jedných a dodáva odvahy druhým.

(Terézia od Ježiša, Kniha života, XXII, 6)