Na hostine v dome farizeja Šimona sa odohráva prekvapivo konfliktná scéna: je tu vystavené porovnanie zbožného človeka a prostitútky, mocného muža a bezmenné ženy, zákona a vône, pravidla a lásky. Sestra Mária z františkánskej pustovne v Campello sul Clitunno opakovala svojim sestrám: „Opustite pravidlo vždy, keď je v protiklade k láske. Naším jediným pravidlom je láska.“ Iba evanjelium je schopné predstaviť taký nečakaný konflikt, v ktorom víťazí vôňa, prostitútka, nežnosť. (…)
Ježiš, ktorý si odniesol pohnutie, ktoré v ňom vyvolala ona žena, na to nezabudne: pri poslednej večeri zopakuje gesto tej neznámej a zamilovanej hriešnice – bude svojim učedníkom umývať nohy a utierať ich. Je v tom niečo veľkolepé a dojímavé: Boh napodobňuje gesta akéhosi ženy.
(Ermes Ronchi /*1947/, Kľúčové otázky evanjelia,
meditácie pronesené pri duchovných cvičeniach pre pápeža Františka a rímsku kuriu, 2016)
