P. Emanuele Boaga, O.Carm.
Dňa 1. mája 2011 vyhlásil pápež Benedikt XVI. blahoslaveným svojho predchodcu Jána Pavla II. (1920–2005). Karmel je tomuto blahoslavenému pápežovi obzvlášť vďačný za všetky jeho vyhlásenia a dokumenty, ktoré podporujú úctu k Panne Márii Karmelskej, a taktiež za jeho otcovskú lásku, ktorú rodine Karmelu toľkokrát prejavil.
Karol Wojtyla sa narodil dňa 18. mája 1920 v malom poľskom mestečku Wadowice neďaleko Krakova. V blízkosti domu jeho rodičov sa nachádzal kláštor bosých karmelitánov, založený v roku 1892 P. Rafaelem Kalinowským, ktorého Karol Wojtyla veľmi obdivoval a ktorého ako pápež v roku 1991 kanonizoval. Od detstva navštevoval malý Karol karmelitánsky kostol, zvlášť počas karmelských sviatkov, a čerpal tu mnoho milostí, ako niekoľkokrát – už ako pápež – spomínal vo svojich spomienkach.
Po gymnaziálnych štúdiách začal v roku 1938 štúdium filozofie na univerzite v Krakove. V tomto meste je Karmel veľmi živý: existuje tu konvent ako našich, tak bosých bratov a nachádzajú sa tu dva kláštory bosých karmelitánskych mníšok. V konvente bosých karmelitánov absolvoval študent Wojtyla jedny duchovné cvičenia, väčšie kontakty mal s oboma kláštormi mníšok. Do štúdia diel veľkých mystikov Jána od Kríža a Terezie od Ježiša ho však uvedol karmelitánsky laik, pôvodným povolaním krajčír, Ján Tyranowski.
V roku 1942 Wojtyla vstúpil v Krakove do seminára a 1. novembra 1946 bol vysvätený na kňaza. Jeho kontakty s Karmelom sa prehlbovali. Poznával jeho spiritualitu stále viac. Na Pápežskej univerzite Angelicum sa venoval ďalšiemu prehlbovaniu učenia Jána od Kríža a svoju tezu na toto téma obhájil 19. júna 1948 s ocenením summa cum laude.
Po návrate do vlasti jeho láska a obdiv k karmelskej spiritualite stále rastly, arcibiskup kardinál Sapieha ho však vyzýval, aby čo do svojho povolania pokračoval na ceste diecézneho kňaza. Počas jeho kňazského pôsobenia v Krakove aj v období, keď vyučoval etiku na katolíckej univerzite v Lublinu, jeho kontakty s Karmelom pokračovali. V roku 1958 bol menovaný pomocným biskupom krakovským a v roku 1967 sa stal krakovským arcibiskupom. Jeho vzťahy s kláštorami bosých karmelitánov a karmelitek v Krakove a v Zakopanom boli intenzívne a ako krakovský arcibiskup navštevoval aj tamojší konvent našich bratov.
Ešte jedna vec už od detstva hlboko spájala Karola Wojtylu s Karmelom: úprimná úcta k Panne Márii Karmelskej, ktorej aj počas svojho pontifikátu pripisoval četné milosti a ochranu. Vnějším prejavom tejto úcty bol pre neho škapulíř. Ten prijal už ako chlapec v konvente bosých karmelitánov vo Wadowiciach. Mnohokrát túto skutočnosť pripomínal a na každom stretnutí s oboma vetvami karmelitánskeho rádu hovoril o hlbokej úcte k Panne Márii. Dá sa povedať, že počas svojho pontifikátu sa pri každej vhodnej príležitosti, a zvlášť o sviatku Panny Márie Karmelskej, obracal na členov karmelitánskej rodiny a na všetkých, ktorí idú cestou Karmelu, aby im pripomínal ochranu a milosti i úlohu Panny Márie v tajomstve Krista a Cirkvi, a aby ich povzbudzoval k synovskej vďačnosti a dôvernému životu s Máriou podľa Božej vôle. Nejmenej sedemdesiatkrát – u príležitosti nedeľnej modlitby Anjel Pán, pri stretnutí s rôznymi skupinami počas svojich apoštolských ciest a pri stredajších audienciách – pápež hovoril o niektorom aspekte karmelitánskej úcty k Panne Márii a viedol jej milované deti k modlitbe a nasledovaniu jej cností.
Najdôležitejším učením Jána Pavla II. pre karmelitánov je jeho apoštolský list Il providenziale evento, vydaný 25. marca 2001 u príležitosti karmelitánskeho Mariánskeho roku. Ten obsahuje okrem iného hlavné línie mariánskej úcty, ktorú má Karmel pestovať.
Pápež Ján Pavel II. blahorečil a kanonizoval mnohých karmelitánov. Medzi nimi boli traja mučeníci kňazi: Titus Brandsma, Hilarius Januszewski a Jakub Retouret, ku ktorým sa radí aj africký laický mučeník – člen škapulířového bratstva Isidor Bakanja. Ďalej dňa 20. decembra 2003 potvrdil hrdinské cnosti služobnice Božej Márie Terezy Scrilli, zakladateľky Sestier Panny Márie Karmelskej,1 a 20. decembra 2004 podpísal dekrét o zázraku, ktorý bol vyprosený na prímluvu služobnice Božej Márie Crocifissy Curcio, zakladateľky Kongregácie sestier karmelitánok misionárok sv. Terezie od Detťa Ježiša. Blahořečením ním bol tiež maltský karmelitánsky terciár Jozef Preca, kňaz a zakladateľ Spoločnosti pre cirkevné učenie MUSEUM. Ďalší kňaz – karmelitánsky terciár Pietro Poveda Castroverde ním bol blahorečený 10. októbra 1993 a svatořečený v r. 2003.
Členov bosého Karmelu, beatifikovaných a kanonizovaných Jánom Pavlom II., je ešte viac. Pripomeňme si blahoslavené, ktorí boli neskôr kanonizovaní: Ján de Ossó y Cervello, Rafael Kalinowski, Terezie Benedikta od Kríža (Edith Stein), Mária Maravillas od Ježiša. V roku 1992 pápež vyhlásil otca Kalinowského druhým patrónom poľskej diecézy Sosnowiec a v r. 1999 vyhlásil Edith Stein spolupatronkou Európy, spolu so sv. Brigitou Švédskou a sv. Kateřinou Sienskou. Ďalej blahorečil týchto rehoľníkov a rehoľnice OCD: Máriu od Ježiša Ukrižovaného (Miriam Baouardy), Alžbetu od Trojice, Terezu Máriu Manetti od Kríža, troch mučeníc z Guadalajary, Františka Palau y Quer, Jozefa Naval Girbós, Máriu Mercedes Prat y Prat, mučeníkov francúzskej revolúcie Jozefa Batistu Durveneuila, Michala Ľudovíta Brulanda, Jakuba Cagnona, Máriu Sagrario od sv. Ľudovíta Gonzagu a mučeníka Alfonza Máriu Mazurka. Potvrdil heroické cnosti služobníkov Božích: Márie Terezy Gonzáles Quevedo Cadarso, Márie Josefíny od Ježiša Ukrižovaného, Eliáša od sv. Klementa, Antonia od Ježiša Spoutaného, Anity Cantieri, Kamily Rolón od sv. Jozefa, Eleonory Lopez de Maturana od sv. Ľudovíta, Ján Vincenca od Ježiša a Márie, Terezy Mira García a rodičov svätej Terezie od Detťa Ježiša: Ľudovíta a Zelie Guérinových.
Počas svojej cesty do Indie v r. 1986 Ján Pavel II. blahorečil spoluzakladateľa a prvého generálneho predstaveného Karmelitánov Panny Márie Nepoškvrnenej, otca Cyriaka Eliáša Chavaru.
K tomu sa radia niektoré apoštolské listy, ktoré Ján Pavel II. napísal u príležitosti rôznych karmelitánskych výročí a mimoriadnych osláv. Ďalšie zmienky o veľkých postavách Karmelu učinil počas rôznych audiencií a stretnutí. V línii ideálu Karmelu sa nesú slová Jána Pavla II., adresované generálnym kapitulum oboch vetiev rádu. Počas jeho pontifikátu sme my karmelitáni slávili štyri generálne kapituly (1983, 1989, 1995, 2001). Pri prvých troch nám pápež udelil osobitnú audienciu, poslednej kapitule zaslal list. Takisto bosí karmelitáni za jeho pontifikátu slávili štyri generálne kapituly (1985, 1991, 1997, 2003) a pokaždé im pápež adresoval otcovské slová požehnania. Rovnako otcovsky povzbudzoval pri osobitných audienciách aj karmelitánske rehoľnice pri príležitosti generálnych kapitúl ich kongregácií.
Takisto na iných slávnostiach karmelitánskej rodiny sa Ján Pavel II. podieľal. Pri príležitosti 550. výročia vydania buly Cum Nulla [ktorá sa tradične považuje za oficiálny súhlas k založeniu druhého a tretieho rádu v Karmelu] dňa 7. októbra 2002 zaslal generálnym predstaveným oboch ráduvetiev list, v ktorom vyzdvihol mnohé ovocie, ktoré karmelitánske mníšky nesú v cirkvi svojím „zářivým svedectvom príkladných žien“ a povzbudil aj laikov, pripojených k rodine Karmelu, kráčať cestou svätosti podľa vzoru proroka Eliáša a Panny Márie.
Pápežov záujem o farnosti a rehoľné komunity rímskej diecézy je tiež známy. Jeho návštevy farností zverených karmelitánom sa vyznačovali jednoduchosťou a priateľstvom; a jeho úprimná náklonnosť často vybočila z rámca oficiálnych prejavov.
Deväť karmelitánov pôvodnej observancie Ján Pavel II. menoval biskupmi a dvoch biskupov, menovaných už Pavlom VI., povolal na iné stolce. Z bosých karmelitánov menoval 14 biskupov a päť biskupov menovaných Pavlom VI. povolal na iné stolce. Dňa 22. mája 1979 potom do hodnosti kardinála povýšil otca Anastasija Ballestrera, bosého karmelitána a biskupa v Bari a v Turíne.
Viacerým kostolom zasväteným Panne Márii Karmelskej pápež udelil čestný titul „basilica minor“ a korunoval mnoho obrazov Panny Márie Karmelskej. Pripomeňme si zvlášť audienciu na námestí sv. Petra dňa 12. septembra 2001, ktorá bola poznačená [všeobecným] ohromením a bolesťou nad teroristickým útokom na dve veže v New Yorku. Pri tejto príležitosti pápež vložil novú korunu na hlavu sochy Panny Márii Karmelskej, ktorá bola prinesená z blízkeho kostola Santa Maria in Traspontina pri príležitosti záveru Mariánskeho karmelitánskeho roku a 750. výročia škapulíra.
Všetky tieto činy, konané pre zintenzívnenie mariánskej úcty, hovoria o hlbokom a nežnom poutu, ktoré spájalo srdce Jána Pavla II. s Matkou Božou a s každým človekom, a ktoré je – zdá sa – takmer jeho dedičstvom a pobádkou, ako to často opakoval: „obracať sa na ňu vroucimi modlitbami, aby sme na jej prímluvu obdržali všetko, čo potrebujeme na svojej životnej ceste a k tomu, aby sme šťastne dosiahli svätú Horu, Ježiša Krista, nášho Pána“ (slová pri modlitbe Anjel Pán dňa 21. 7. 1988).
Vo farnosti Panny Márie Kráľovnej v Torrespaccate v Ríme je uchovávaná vzácna relikvia. V roku 2007 daroval kardinál Stanislav Dziwisz, krakovský arcibiskup a bývalý sekretár Jána Pavla II., tamojšiemu kostolu a komunite škapulíř Panny Márie Karmelskej, ktorý nosil Ján Pavel II. Ich menom ju prevzal farár P. Lucio Maria Zappatore, O.Carm.
Z revue CITOC 2/2011 preložila Martina Vintrová
