Blog

Rok svätého Jozefa (8. decembra 2020 – 8. decembra 2021)

Inšpirácia pre náš duchovný život

Dňa 8. decembra 2020 uplynulo 150 rokov od chvíle, kedy blahoslavený pápež Pius IX., pohnut vtedajšou ťažkou situáciou cirkvi, vyhlásil dekrétom Quemadmodum Deus svätého Jozefa patrónom katolíckej cirkvi. Pri príležitosti tohto výročia vyhlásil pápež František jubilejný Rok svätého Jozefa, ktorý chceme pripomenúť aj nasledujúcim textom.

1. Jozef si je vedomý Božích prísľubov a verí im
Tento pohľad zdôrazňujú liturgické texty. Toto o Jozefovi spoľahlivo vieme z Písma. Jozef pochádzal z rodu Dávidovho. Bol si vedomý sľubov, ktoré dal Hospodin praotcovi Dávidovi. Veril im, aj keď v jeho dobe sa nezdalo, že by ich Hospodin napĺňal.

2. Jozef je človek, ktorý má svoje plány
Jozef nebol nešťastník, mal svoje plány, a to pravdepodobne v rôznych oblastiach života. My poznáme len jeho plány v oblasti rodinného života: zasnúbil sa s Máriou. A práve v tejto oblasti si ho Boh chce použiť.

3. Jozef prijme zmenu, ktorú do jeho plánov vnese Boh
Jozef mohol očakávať, že prežije s Máriou obvyklé manželstvo. Ale skôr, než sa jeho snúbenica stala jeho manželkou, počala dieťa s niekým iným: z Ducha svätého. Boh ich plány prekročil a ich manželstvo výrazne zmenil. Ale pre svätého Jozefa bola vernosť Božiemu zámeru dôležitejšia než to, aby sa splnili jeho vlastné predstavy alebo aby sa nelíšil od „normálnych“ ľudí vo svojom okolí. Urobil, ako mu anjel prikázal a tým pre neho boli veci úplne v poriadku.

4. Jozef ctí Máriino povolanie
Boh chcel, aby Jozef hájil česť Panny Márie, jej dobré meno a jej panenstvo. Jej intimitu s Bohom. Jozef je človek hlboko zbožný a zároveň je citlivý k svojej snúbenici. Vie o tajomstve, ako bol Ježiš počatý. Nielen že mu to oznámil anjel, ale iste o tom s Máriou hovorili aj spolu. A Jozef je k Márii úctivý a diskrétny. Ctí povolanie, ktoré jej Boh zveril.

5. Jozefova bázeň pred hriechom
Jozef sa zhrozil, že Máriino nevyjasnené tehotenstvo je vpádom hriechu do ich vzťahu a do jeho života. Nedokáže si niečo také srovnať s tým, aký Mária je. Taktiež ho desí myšlienka: kam by to po takom zrade išlo ďalej, keby s ňou uzavrel manželstvo a žili by spolu v rodinnej blízkosti? Boh pozná Jozefov spravodlivý strach a preto mu po anjelovi vzkazuje: „Neboj sa (vzít ji k sobě).“

6. Jozef verí, že Božie prísľuby sa začínajú napĺňať tu a teraz
Jozef prijíma meno, ktoré má dieťaťu dať. Verí prorockému slovu od anjela, že Ježiš „spasí svoj ľud od jeho hriechov“. Boží prísľub o Mesiášovi z rodu Dávidovho, ktorému Jozef verí, nie je niečím neurčitým a vzdialeným, čo zaznelo kedysi v minulosti a čo sa stane až niekedy v budúcnosti, ale rozhodne nie teraz.

7. Jozef je slobodný voči tomu, ako o ňom zmýšľa okolie
Jozef, považovaný všetkými okolo za Ježišovho otca, vedel, že veci sú iné, než si ľudia myslia. Počul o Ježišovi reči ako: „Veď to nie je ten tesársky syn?“ (Mat 13,55). A pritom Jozef nepohrdal tými, ktorí tak hovorili, nezlobil sa na nich. Vedel o sebe, že nie je tým, za koho ho pokladajú. Mohol si hovoriť v duchu to, čo povedal Ján Krstiteľ nahlas: „Ja nie som ten, za koho ma pokladáte…“ Ako tým bol Jozef ovplyvnený v prežívaní seba samého? Ako ho to asi pobádalo, aby sa sústredil predovšetkým na to, kým je v očiach Božích?

8. Jozef má vládu nad svojou sexualitou
I keď bol snúbencom mladej dievčiny (neskôr tehotnej a ešte neskôr aj mamičky), zvládol svoju sexualitu. Veríme, že múdro, harmonicky, úspešne. A pritom Máriu mal rád – ako svoju snúbenku! (A neskôr ako manželku.) Všetko ostatné – okrem sexuality – medzi nimi bolo. A predsa Jozef Máriu nezneužil. A ona si jeho pevnosťou bola úplne istá, keď namieta anjelovi, že nemôže byť matkou, pretože nežije intimne s mužom – teda ani jej nenapadlo, že by otcom dieťaťa mohol byť proste Jozef. Neskôr po svadbe Jozef zdieľal s Máriou intimitu rodinnej atmosféry. A vo svojom úctyplnom vzťahu k nej vytrval. Je verným potomkom svojho praotca Dávida, ktorý odmietol vztiahnuť ruku na Hospodinovho pomazaného… (1 Sam 26,9).

9. Jozef ovláda aj svoje emócie
Žiadne iné manželstvo nebolo tak dôverné ako toto. Jozef videl zblízka Máriinu fyzickú krásu, ale rovnako aj jej krásu duchovnú a duševnú, ktorá tak silne prebudila príťažlivosť. Vnútorná krása prebudí emocionálnu náklonnosť, ale aj príťažlivosť vôbec… Ako ľahko sú potom naše emócie majetnícke, zbrklé, necitlivé. Jozef si musel strážiť, aby ho krása a nadšenie nestrhli a on nebol slonom v porceláne.

10. Jozef dôveruje v Božiu posilu pre rolu otca a zakúša ju
Jozef dal na Božiu výzvu: „Neboj sa“ aj čo do prijatia zodpovednosti za Ježiša a jeho výchovu. Odložil strach a dôveroval v Božiu pomoc. Jozef zakúšal, akú milosť mu Boh dával k plneniu roly otca, ačkoľvek Ježišovým fyzickým otcom nebol. Aké silné museli byť okamihy modlitby, v ktorých o tom Jozef rozjímal a kedy to videl!

11. Jozef miluje a je milovaný
Jozef bol do Márie zamilovaný, miloval svoju ženu. A bol človekom milovaným svojou ženou a umel to prežívať múdro a zbožne. Tá obojstranná láska – dávaná i prijímaná – mu bola zdrojom čistých radostí.

12. Jozefova láska rastie kontaktom s Ježišom
Jozefova láska rástla s tým, ako rástol Ježiš a ako Ježiš Jozefovi vracal jeho lásku, ako bol Jozefovi vďačný a ako ho poslúchal. Zároveň rastla Jozefova úcta k Ježišovi, pretože v ňom postupne stále jasnejšie vnímal Božiu moc a Božiu lásku.

13. Jozef má účasť na Máriných úzkostiach a statočnosti
Jozef sa z Ježiša tešil a radoval, pozorne sledoval Ježiša, jeho rast, slová, počínanie. I on to podobne ako Mária uchovával vo svojom srdci. Veď bol „muž spravodlivý“. Ale tiež mal účasť na Máriných úzkostiach z proroctva Simeona a z predtuchy, že Ježiš bude trpieť. Ako to Jozef prežíval ako muž?

14. Jozef sa necháva ovplyvňovať Máriou a Ježišom
Jozef mohol žiť v takej dôvernej blízkosti Márii a Ježišovi ako nikto iný. Bola to pre neho radosť, potešenie. Pôsobilo to v jeho živote ako dobrý vplyv (povedané slovami trapistu otca Jeronýma). Jozefov štýl prežívania rodinného života, vzťahov atď. bol veľmi podobný štýlu Ježišovému a Máriinmu.

15. Jozef sa opiera o Máriu a o Ježiša
Jozefovi bol oporou príklad, ktorým mu boli Mária a Ježiš. Vedel tiež, že Mária a Ježiš sa za neho modlia, snáď sa tak modlili aj pred ním a s ním. Jozef žil aj z ich odpustenia. Keď im v niečom ublížil, prosil ich o prepáčenie a prijímal ich odpustenie.

16. Jozef ochotne obetuje pre svoju rodinu, čo je treba
Obetavosť pre Máriu a pre Ježiša znásobovala Jozefove sily. Jozef sa kvôli rodinnému životu s Máriou a Ježišom ochotne vzdal iných vecí. Uvedomoval si, že žiť pre Hospodina a žiť s nimi mu stačí k šťastiu.

17. Jozef sa stará o rodinu po hmotnej stránke
Boh chcel, aby Jozef bol skutočným manželom Panny Márie a aby zastal starostlivosť o existenčné zabezpečenie Márie a Ježiša (tieto záležitosti mu zverovala aj Terezia z Avily).

18. Jozef s Máriou komunikuje a postupuje spoločne
Jozef sa zjednocoval s Máriou v starostlivosti o Ježiša, vzájomne sa dopĺňali, pomáhali si zdolávať ťažkosti, niesť starosti a rásť v duchovnom živote, vo vzťahu k Bohu.

19. Jozef netrpí pocitom menejcennosti
Jozef žil s tými, ktorí boli svätejší než on. Ježiš i Mária boli bez hriechu. Ale Jozef to zvládal. Nemal komplex menejcennosti, neodmietal sa, nemalomyslel…

(Prednáška P. Gorazda Cetkovského, O.Carm.,
ktorá zaznela na celostátnom stretnutí terciárov Karmelu v septembri 2021 v Kostolnom Vydří)