Ó, niepochopiteľná láska! Nie je väčšej lásky než to, že sa môj Boh stal človekom, aby ma učinil bohom. Ó, nádherná láska, ty si sa zmarila, aby si ma učinila bohatou, keď si prijala našu podobu. (…)
Ty, Nepochopiteľný, si teraz uchopiteľný; ty, Nestvorený, si teraz stvorením! Teba, ktorého nemožno rozumom obsiahnuť, si možno teraz predstaviť! Teba, Nedotknuteľného, možno teraz držať v rukách!
(Anděla z Foligna /1248–1309/, Autobiografia a písma)